Prišiel čas zúčtovania so starým rokom. Čo ste v roku 2017 zažili, čo ste sa naučili a čo, naopak, zanedbali či nezvládli? Ja mám za sebou neľahký, ale dôležitý rok. Rada by som vám z neho ukázala v obrazoch momenty z mojich ciest, ktoré boli najkrajšie, najintenzívnejšie alebo ma najviac posunuli vpred. Keďže rok má 12 mesiacov, aj ja som symbolicky vybrala 12 najlepších fotografií a momentov.
#1 Everest pri západe slnka a splnu
Najradšej mám výzvy, ktoré ma potrápia fyzicky aj psychicky. Takže na prvom mieste je fantastický trek do Everest Base Campu v Himalájach a najmä deň, keď som vyšla na vrch Kala Patthar (5550 m). Tam vznikla táto fotografia pri západe slnka a zároveň splnu. Nebolo to ľahké, ale o to silnejšie. Pre takéto momenty rada cestujem a žijem.
#2 Meditačný kurz v budhistickom kláštore
Jednou z najlepších vecí, čo som pre seba v roku 2017 spravila, bol 10-dňový meditačný kurz v budhistickom kláštore. 10 dní bez kontaktu s vonkajším svetom, bez telefónu, bez internetu, počítača či fotoaparátu. Počas kurzu sme boli aj svedkami ceremónie (puja) pre dlhý život Lámu Zopa Rinpocheho, zakladateľa kláštora Kopan.
#3 Piesočné duny
Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa mi tak budú páčiť púšte. V zásade som skôr „lesný typ“ – mám rada hory, stromy, jazerá a potôčiky. No pohľad na piesočné duny pri zapadajúcom slnku, so silným vetrom vo vlasoch a hidžábe, cítiac na koži pichľavé nárazy piesočných zrniek, ma napĺňa pocitom šťastia. Púšť pri dedinke Varzaneh patrí podľa mňa medzi najkrajšie miesta v Iráne.
#4 Moje prvé soľné jazero
V roku 2017 som prvýkrát stála bosými nohami v soľnom jazere. Doposiaľ som soľné jazerá videla iba z diaľky, napríklad v Pamíre. Predstavte si namiesto piesku všade bielu soľ a teplú, matnú vodu. Oku lahodiaca modro-bielo-hnedá scenéria. Jeden z naj iránskych zážitkov. Niekedy je soľ naozaj nad zlato.
#5 Iránske ženy a príbehy
Z cestovania v Iráne som bola nadšená najmä vďaka tomu, že som sa dozvedela mimoriadne veľa o živote miestnych – aké pravidlá musia dodržiavať, ako je to so zoznamovaním sa, rande, pytačkami či manželstvom. Iránske ženy som vyspovedala okrem iného na tému módy a dress code. O tom, že Iránky si na svojom vzhľade dajú veľmi záležať, som sa presvedčila na vlastné oči.
[adinserter block=”4″]
#6 Bukovské vrchy
Prvýkrát na Ukrajine. Tri dni s batohmi na chrbte v príšernej horúčave aj strašidelnej búrke, vlakom aj stopom v slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí. Na ukrajinskej časti nebolo takmer ani nohy, iba my a karpatské bukové pralesy, známe tiež ako Vlčie hory. Tiež drevené kostolíky, tisícročné duby a pocit, že sa zastavil čas. Škoda len, že si tento vzácny prales nechránime dostatočne…
#7 Štart rakety z kozmodrómu Bajkonur
Nemôžem povedať, že by ma okamih štartu rakety, ktorý sme sledovali zo vzdialenosti 2 kilometrov, nejak obzvlášť očaril. Bolo to zaujímavé, to musím uznať. Ale ešte zaujímavejší je pre mňa fakt, že z toho miesta niekto alebo niečo letí do vesmíru. Tiež fakt, že stojíte uprostred ničoty, v púšti medzi zvláštnymi budovami a bývate v hoteli, ktorý má iba jednoposteľové izby, stojíte pri rampe, z ktorej štartoval Gagarin a hlavne, že toto ste ako decko chceli raz vidieť. A potom sem prídete a…
#8 Pohoda v Kathmandu
Kathmandu je miesto, kam by som sa vrátila kedykoľvek. Po treku a pobyte v kláštore som tam pobudla ešte týždeň, len tak, pracujúc na článkoch a užívajúc si atmosféru. Vytvorila som si denné rituály ako napríklad ranný čerstvo odšťavený džús vždy od toho istého pouličného predavača, káva, koláčik, večer dal bhat či nepálske pivko Ghorka s kamarátom Subinom. Aj keď mnohí vravia, že atmosféra mesta už dávno nie je to, čo to bývalo za starých hippisáckych čias, pre mňa je Kathmandu láska na celý život.
#9 Ružová mešita
Širáz sám osebe síce nepatrí medzi moje top miesta v Iráne, ale nedá mi nezaradiť sem aspoň Ružovú mešitu (Nasir-ol-molk). Milujem farby a táto stavba je predsa len majstrovským dielom vkusnej a čarovnej pestrosti. Navyše, na fotke sú moji veľmi dobrí kamaráti – ďalší dôvod pre zaradenie do rebríčka.
#10 Prekvapivá Kazaň
Okrem toho, že Kazaň ma prekvapila svojou príjemnou večernou atmosférou a dodnes živo vidím a počujem pred sebou študentov, ktorí hrali a spievali v centre mesta, zaujala ma aj etnická pestrosť a symbióza kresťanstva a islamu v tomto meste. Tatárske čižmy v ako keby v jednom botníku s ruskými kozačkami. Krásne.
[adinserter block=”5″]
#11 EXPO 2017
Svetový veľtrh v Astane bol venovaný energii budúcnosti a kazašský pavilón v tejto téme exceloval. Krásne, pútavé a zábavné. S nemým úžasom som sledovala ako sa tvorí tajfún, ako fungujú konvertory energie vĺn či aký kávovar majú kozmonauti vo vesmíre.
#12 Víkend v Mníchove
Po neprestajnom snežení a daždi sa na hodinu umúdrilo počasie. Vybehla som na vrch veže kostola sv. Petra a pri zapadajúcom slnku so slzami stekajúcimi po lícach, ktoré mi do očí vnútila treskúca zima a mrazivý vietor, som si vychutnala posledné pohľady na historické centrum. Do Mníchova som síce išla na koncert London Grammar, ktorý bol na poslednú chvíľu zrušený. Nie všetko v živote ide tak, ako si človek predstaví a treba sa prispôsobiť tomu, čo príde. A tak som si spravila skvelý pohodový víkend. S kávou, veľkými koláčmi, mníchovskými známymi a aj trkotajúc sa na studenej veži.
Hľadáte šikovné cestovateľské pomôcky? Stiahnite si ZADARMO môj e-book s názvom 22 super produktov na cestovanie a nechajte sa inšpirovať mojimi tipmi na produkty, ktoré mi cestovanie výrazne uľahčujú a spríjemňujú.
4