Dunajská cyklotrasa: Z Bratislavy do Štúrova za 3 dni

Moje pocity sa počas nej striedali od „preboha, nikdy viac“ až po „wow, toto je super“. Posledné tri augustové dni roku 2019 som išla prebádať, ako vyzerá dunajská cyklotrasa medzi Bratislavou a Štúrovom (aktualizované 22. mája 2020).

Pár praktických slov na úvod

Trasa

Slovenská časť Dunajskej cyklistickej cesty vedie od hraničného priechodu Berg až po Štúrovo. Odtiaľ sa dá pokračovať popri starobylom meste Vyšehrad (Visegrád) cez malebné mestečko Szentendre do Budapešti resp. tí vytrvalejší môžu ísť na bicykli až po Čierne more. Cyklotrasa je totiž súčasťou diaľkovej cyklomagistrály EuroVelo 6, ktorá vedie od Atlantiku až po Čierne more a má odhadovanú celkovú dĺžku 4600 km (Zdroj: http://en.eurovelo.com/ev6).

Ja som sa však uspokojila so slovenskou časťou dunajskej cyklotrasy. Vyrazila som z Bratislavy a skončila v Štúrove. Trasu som si rozdelila na 3 dni a spolu som prešla ca. 178 km, v priemere 59 km/deň. Samozrejme, dá sa to rozdeliť aj na menej alebo viac dní z závislosti od vašej kondície, rýchlosti a záujmu o zastávky po ceste.

Ak sa rozhodnete pre 3 dni, ideálne je rozdeliť trasu nasledovne: Bratislava – Gabčíkovo, Gabčíkovo – Komárno, Komárno – Štúrovo. Každá časť má v priemere okolo 55 km. Ako sa nižšie dozviete, moja trasa sa napokon okrem iného kvôli 2 defektom jemne líšila od tej plánovanej…

Bicykel

Dunajskú cyklotrasu som zdolala na horskom bicykli s pevným rámom CUBE Attention s 27,5“ kolesami. Hory tu síce žiadne nie sú a jedinou „horou“ široko-ďaleko je samotná dunajská hrádza. No takýto mám skrátka bicykel…

Určite by to bolo rýchlejšie na cestnom bicykli. Avšak, v auguste 2019, keď som sa podujala zdolať dunajskú cyklotrasu, na úseku Číčov – Komárno ešte nebola asfaltová hrádza, ako je tomu dnes, ale šotolina a tú nikto nemá rád a už dupľom nie váš bicykel.

Výbava

Vzhľadom na to, že som išla iba na 3 dni, podarilo sa mi zbaliť do malého 18 litrového batohu. Aj tak bol dosť ťažký, takže po druhom dni som z neho ešte pár nepotrebných vecí (tripod, mikinu, drogériu) vyhodila. Mám totiž šťastie. Bývam na samotnej cyklotrase pri Komárne, takže som sa
zastavila doma, vymenila tričko, odľahčila batoh a ešte aj ušetrila za ubytko.

Veľa toho človek nepotrebuje. Stačí nepremokavá bunda, plavky, tričko a nohavice na prezlečenie, opaľovací krém, prípadne zámok (ten sa mi zišiel najviac vo vlaku cestou domov). Pokiaľ by ste predsa mali viac vecí, najmä, ak sa chystáte na viac ako tri dni, potom zvážte väčšie cyklotašky na  bicykel, ku ktorým ale potrebujete aj držiak.

Jedlo som so sebou nevláčila, iba pár tyčiniek a jablko. Jednu fľašku vody som mala v batohu, druhú pripevnenú na ráme. Po ceste sú
bufety, krčmy a dosť možností doplniť tekutiny. V malých cyklotaštičkách pripevnených na ráme resp. pod sedadlom som mala iba:

• 3 náhradné CO2 bombičky (keďže nemám pumpu; zoženiete napr. aj v Decathlone)
• 1 náhradnú dušu
• sadu na lepenie
• niečo pod zub
• peňaženku a mobil (v taštičke pripevnenej na volante s priesvitným obalom, aby som videla na displej mobilu)

Samozrejme, lampa, zadné svetielko, prilba a cyklistické rukavice sú nevyhnutnosťou.

Cyklistické oblečenie nemám, ale veľmi sa mi zišla vystužená spodná bielizeň Moira. Hoci už po prvom dni ma bolel zadok na zaplakanie, viem, že bez týchto vystužených gatiek vyrobených z veľmi príjemnej látky by to bolo bývalo oveľa horšie. Na bolesť som si napokon od druhého dňa zvykla.

Mapa

Existuje mobilná aplikácia EuroVelo 6: The Danube Route, ktorá okrem mapy trasy uvádza aj ďalšie užitočné informácie (ubytovanie, oprava bicyklov, bike-shop atď). Podľa mňa je ale veľmi slabo spracovaná. Ostala som preto pri starej dobrej overenej mape Maps.me, ktorú používam aj pri bežnom cestovaní. Funguje aj offline a počas bicyklovania ukazuje čas, rýchlosť a vzdialenosť. V zásade sa však nemáte kde stratiť. Akonáhle sa dostanete v Bratislave na hrádzu, cesta je jasná.

Deň 1: Bratislava – Čunovo – Vodné dielo Gabčíkovo – Vrakúň

Po výdatných raňajkách sme sa vybrali smerom k petržalskej hrádzi. Čas odchodu nebol ukážkový. Bolo už dosť neskoro, slnko pieklo ako ďábel, takže sme sa osviežili v jazere Veľké Čunovo. V Čunove som bez výčitiek zhltla vyprážaný syr. Keď človek maká, všetko mu chutí oveľa viac. Ďalšia zastávka bola citronáda v reštaurácii Bodza v Dobrohošti. Potom sme mali dve možnosti:

1) vo Vojke nad Dunajom prejsť kompou na ľavý breh Dunaja a pokračovať do Gabčíkova alebo

2) pokračovať po pravom brehu Dunaja a prejsť na druhú stranu až pri vodnom diele Gabčíkovo.

Rozhodli sme sa pre druhú možnosť. Pre tých, ktorí by chceli skúsiť kompu, pripájam link na plavebný poriadok.

Vodné dielo sa mi veľmi páčilo. Hoci som cez neho prechádzala už veľakrát, až teraz som videla ako cez dielo prepláva loď. S obdivom som sledovala ako tá monštruózna stavba funguje. Uzatvorenie, napustenie a otvorenie komory. Lenže medzitým nám zapadlo slnko a tak sme sa ponáhľali do Vrakúňa, kde sme náročný deň zakončili vynikajúcim hubovým paprikášom a dulovicou v penzióne St. Florian. Iste, praktickejšie by bolo prenocovať v Gabčíkove, pretože cesta do Vrakúňa nám pridala asi 5 km. Ubytovanie som však rezervovala na poslednú chvíľu, navyše bol  sviatok, takže výber v Gabčíkove nič moc. Zachádzku ale neľutujem. Už len kvôli tomu paprikášu sa tam oplatilo ísť.

• Sumár: 68 km, ca. 4 hodiny (nerátajúc prestávky)
• Highlighty dňa: vodné dielo Gabčíkovo, kúpanie sa v Čunove, hubový paprikáš

Deň 2: Vrakúň – Gabčíkovo – Číčovské mŕtve rameno – Veľkolélsky ostrov

Môj cykloparťák Tomko sa vracia naspäť do Bratislavy, takže od Gabčíkova pokračujem sama. V obci Sap zastavujem na prvú kofolu. Za celý deň stretávam na hrádzi asi len troch ľudí.

Mojou ďalšou zastávkou je Číčovské mŕtve rameno. Mŕtve ramená už prirodzeným spôsobom na Slovensku nevznikajú, a tak Číčovské mŕtve rameno je jednou z posledných lokalít tohto druhu. Lokalita je významným hniezdiskom, migračnou zastávkou a zimoviskom vodných vtákov, miestom rozmnožovania rýb, obojživelníkov, cicavcov, hmyzu a ďalších živočíchov. Mapa ukazuje, že tam vedie náučný chodník. Schádzam teda z hrádze a zabočím do lesa. Nebol to dobrý nápad. Asi po kilometri som dostala defekt. Koleso úplne spľasnuté. Vymotala som sa z lesa pri akýchsi
záhradkách a tam čosi majstrujú dvaja starší páni. Jeden z nich mi koliesko opravil. Ja som mala bombičku a náhradnú dušu, on mal know-how. Mala som šťastie v nešťastí, že som číčovského McGyvera stretla.

Zmordovaná teplom dychčiaca v každom kúsku tieňa ako pes som sa po šotoline* je dogúľala na Veľkolélsky ostrov (pri obci Zlatná na Ostrove). Je tam ekofarma, kone, 300 ročné duby a hlavne studená kofola. Akonáhle som ju dopila, zistila som, že koleso mám opäť vyfučané. Doplnila som ho bombičkou, no márne. Druhá duša fuč. Zavolala som si teda odťahovú službu – môjho otca, s ktorým sme bicyklík naložili do kufra a tým sa druhá etapa skončila.

*Aktualizácia: Od apríla 2020 je už aj na trase Číčov – Komárno príjemný asfalt okrem približne 800 metrového úseku pri obci Zlatná na Ostrove, kde sú naďalej betónové panely. Bicykel to zvládne, len na kolieskové korčule to nie je, ako som nedávno zistila. 

Cieľom mala byť v ten deň Nová Stráž (časť Komárno), kde bývam. Pre vás ostatných však ako nocľah odporúčam Komárno a potom šup na pivko do nejakej pivárne (All About alebo Kormorán Pub) či na halászlé do Čárdy pri Váhu.

• Sumár: necelých 55 km, ca. 4 hodiny (nerátajúc prestávky)
• Highlight dňa: 300 ročné duby na veľkolélskom ostrove; inak bol tento deň skôr cyklistickou mizériou
• Tip do budúcna: Najspoľahlivejšia je asi kombinácia CO2 bombičky aj pumpy. Pri dvoch deravých dušiach som síce tak či tak bola nahratá a pomohol by mi iba servis, no aj tak si myslím, že na dlhšie trate mimo civilizácie je dobré mať aj maličkú pumpu, nie len bombičky.

Deň 3: Nová Stráž – Komárno – Iža – Moča – Kravany nad Dunajom –Štúrovo

Otec objavil v plášti mikroskopický tŕň z agátu. Zalepil duše, nafúkal kolieska a ja som sa tak mohla postaviť na štart tretej, poslednej etapy.

Kvôli stavbe nového mosta nad Dunajom sa momentálne nedá prejsť po hrádzi medzi Novou Strážou a Komárnom. V tejto časti treba ísť po hlavnej ceste. Za Komárnom (smerom na Nové Zámky) treba hneď za vážskym mostom zabočiť doprava. Ocitnete sa na krásnej, hladkej, asfaltovej hrádzi.

Jupí, to tu už dávno nebolo. V Iži sa zastavujem pri rímskom vojenskom tábore Kelemantia. Leží tesne pri hrádzi, takže nemusím nikam odbočiť. V Patinciach nezastavujem, pokračujem do obce Moča, kde si plánujem dať kofolu. Je ráno 9.30 a čárda je ešte zatvorená, takže míňam vodu zo zásob. Začínajú však parádne dunajské pláže. Zopár bolo už v obci Moča a neúrekom ich je v okolí obce Kravany nad Dunajom (pred aj za obcou). Ak máte čas, zastavte sa okúpať.

V Kravanoch nad Dunajom si hovorím, že takto má vyzerať európska cyklotrasa. Za dobrý nápad považujem 17 metrovú vyhliadkovú vežu, z ktorej sa môžete pozrieť na Dunaj z vtáčej perspektívy. K tomu park s pitnou fontánou a kopec informačných tabúľ. Vďaka nim sa dozvedám historické pikošky o povodniach, lodiach, mostoch a mostných minciach, ako aj o drevených kúpaliskách, o ktorých som nikdy predtým nepočula.

V ďalšej časti som cyklotrasu nechtiac minula. Podľa mapy mala viesť cez obec Obid, no ja som prešla po hlavnej ceste cez Mužlu a odtiaľ do Štúrova. Mrzelo ma to len preto, lebo kúpanie v Dunaji som odkladala na túto poslednú časť. V Štúrove som si dala víťaznú pózerskú fotku pred Ostrihomskou bazilikou a obed v mojej obľúbenej Stredovekej sedliackej reštaurácii. Potom som už len naložila bike na vlak a hybaj domov.

• Sumár:
  56 km, necelé 3 a pol hodiny (nerátajúc prestávky)
• Highlighty
  dňa: pekné pláže, nábrežie v Kravanoch nad Dunajom, obed „pre
  nenapraviteľných burinožravcov“ v štúrovskej stredovekej reštaurácii

Moje tipy

Prvá časť bola fajn, no tá druhá hotové pekielko. Pokiaľ si nerobíte zálusk na celú trasu (Bratislava – Štúrovo), potom odporúčam radšej iba prvú časť (Bratislava – Gabčíkovo) alebo iba tretiu časť Komárno – Štúrovo. Posledná časť je bez šotoliny a v porovnaní s prvou ponúka viac možností na kúpanie. Možno to prípadne rozdeliť na dva dni a napríklad:

• stráviť viac času v Komárne (pozrieť si Pevnosť, sútok Dunaja a Váhu, Nádvorie Európy, centrum či prejsť po Alžbetinom moste do Komáromu)
• zájsť do wellnesu a sauny v Patinciach (ak by vás prekvapil dážď alebo v chladnejšom počasí )
• zostať dlhšie v Štúrove a prejsť na maďarskú stranu, pozrieť si tam baziliku a mesto Ostrihom

Mnohí mi hovorili, že som si nevybrala dobrý čas na cyklotúru. Ja si to však nemyslím. Bolo síce strašne horúco, no aspoň sa dalo po ceste okúpať. Práve jednotlivé (aj kúpacie) zastávky robia túto trasu príjemnou. Dunajská cyklotrasa sama osebe možno nie je tou najkrajšou cyklotrasou sveta, ale dobre vyskladané zastávky ju robia záživnou a náučnou. Prajem veľa šťastných kilometrov bez defektu.

Tento článok vznikol v spolupráci s OOCR Podunajsko (Dunamente TDM). Projekt a jeho aktivity sú realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Viac informácií o regióne Podunajsko nájdete na stránke visitdanube.eu.

Už viete, že z máp používam hlavne Maps.me. Tu sú ďalšie mobilné aplikácie, ktoré sa mi pri cestovaní osvedčili.

Lákajú vás Himaláje? Chcete sa pozrieť ako sa trekuje v najvyšších horách sveta? S cestovateľskou príručkou Krok za krokom po Himalájach plnou rád, informácií a skúseností sa v Nepále nestratíte.