Prvé miesto, kam v Indii prišiel, bolo meditačné centrum Tushita v mestečku Dharamshala, exilovom sídle Dalajlámu. Rozhodol sa, že tam zostane. Vysoký, sympatický mladík s aurou mnícha potom niekoľko rokov učil zahraničných študentov meditovať, medzi nimi aj mňa. Renato Unterberg (30) je úspešný rakúsky hudobník zo Salzburgu, ktorého však viac ako najväčšia sláva sveta fascinuje potenciál a dobro mysle.
Doma si mal hudobnú kapelu, desaťtisíce fanúšikov, krásny a pohodlný život, no ty si radšej odišiel do meditačného centra v Indii. Prečo?
Vždy som chcel byť muzikantom alebo hercom. Chcel som zabávať ľudí a byť pre nich osožný. Považujem za luxus, že roky som sa mohol venovať tomu, čo ma bavilo. Mal som dobré finančné zázemie, robil som hudbu, vystupoval som pred obecenstvom. Lenže, čím dlhšie som žil takýmto rock`n`rollovým spôsobom života, tým viac som túžil spoznať niečo za hranicami slávy a materiálnych hodnôt.
Po určitom čase som sa sám seba pýtal, „okej, čo ďalej?“
A čo bolo ďalej?
Jeden blízky priateľ mi odporučil ísť do Indie na budhistický kurz do Dharamshaly. Od prvého momentu mi bolo jasné, veľmi jasné, že toto je to, čo som potreboval a hľadal. Čím hlbšie sa do budhizmu ponáram, tým jasnejšie mi to je. Vieš, umenie je jedna vec, dokáže ťa dostať ďaleko, ale spirituálna cesta a učenia vo mne skutočne zarezonovali. No a keď človek vie, čo chce a naskytne sa mu príležitosť, treba sa jej chopiť.
Ako sa dá tak jasne identifikovať tá správna životná cesta? Prečo sa to nám ostatným často nedarí?
Závisí to na jednotlivcovi. Najpodstatnejšie je počúvať seba samého. Čo je to, čo si skutočne prajem? Čo chcem skutočne robiť so svojím životom? To sú fundamentálne otázky. Lenže väčšinou nevieme, čo chceme a nepoznáme ani svoj potenciál. Žiaľ, mnohí ani neveria na svoj vnútorný hlas a neveria, že môžu dosiahnuť, čo si prajú.
Nie je to skôr vec racionálneho rozhodnutia, čo budem robiť?
Život nemôžeš predsa úplne kontrolovať, nemyslíš? Do určitej miery môžeš plánovať, ale je otázne, či to vyjde. Život nie je fixne daný.
Čo teda odporúčaš?
Človek by mal mať víziu svojho najvyššieho ja a ísť si za tým najlepšie ako vie. Ak sa však veci nevydaria podľa predstáv, treba byť flexibilný a otvorený. Realita sama osebe je flexibilná. Podstatné je byť otvorený v prítomnosti.
[adinserter block=”23″]
Čo na tvoju životnú zmenu povedala rodina?
Moja mama je umelkyňa a je veľmi otvorená spiritualite. Už od mojich 14-15 rokov sme zdieľali nielen umelecké vnímanie, ale aj spirituálne názory. Mama sa neskôr stala budhistkou. Môj otec je tiež veľmi otvorený človek. Samozrejme, niektorí príbuzní sú trošku skeptickí, ale moji rodičia to prijali a to mi dáva pocit bezpečia.
Nie všetci mladí ľudia majú také šťastie na tolerantných rodičov.
Viem, že väčšina ľudí to má ťažké. Rodičia im často diktujú, čo majú robiť. Dá sa to však poňať ako výzva a ako-tak to zmeniť. Ak si je človek istý svojou cestou, ľudia si na to pomaly zvyknú. Treba len pokračovať ďalej bez ohľadu na to, čo hovoria iní.
Čo sa ti vlastne na budhizme tak veľmi zapáčilo?
Po prvé to bolo učenie, že všetci sme inherentne čistí, všetci máme potenciál Buddhu, čiže všetci máme rovnaký potenciál dosiahnuť osvietenie. To vedie k druhej veci, ktorá ma na začiatku veľmi zaujala. Bol to koncept prázdnoty, ktorý znamená, že všetky javy sú prázdne a nemajú vlastnú nezávislú podstatu. Pamätám si na jednu vynikajúcu knihu od Jeho Svätosti Dalajlámu s názvom „How to see yourself as you really are (Ako vidieť seba samého takého, aký som v skutočnosti)“. Veľmi mi tá kniha sadla a od nej som sa ďalej odpichol.
Meditačné centrum Tushita, McLeod Ganj, India
Účastníci kurzu Medicine Buddha, vedúca kurzu Ven. Drolma (vľavo predný rad) a meditačný učiteľ Renato Unterberg (vpravo)
Dal si sa na cestu mahayana budhizmu. V čom je pre teba taký špeciálny, že si neuprednostnil napríklad meditácie vipassana, ktoré sú dnes veľmi populárne, alebo théraváda budhizmus?
Vyrastáme ako súťaživé indivíduá s pocitom „ja, ja, ja prvý“. Takýto postoj vedie podľa mahayana budhizmu k utrpeniu. Okrem mňa je však na svete nespočetné množstvo iných, ktorí chcú byť rovnako šťastní ako ja. Naučiť sa byť prospešným pre iných, to je skutočný zdroj šťastia! Dávať je často oveľa uspokojivejší pocit ako dostávať. Mahayana budhizmus je cesta, ktorá učí, že ak budem robiť šťastnými iných, aj ja budem šťastný.
Tá myšlienka sa mi na kurze v kláštore tiež zapáčila. Lenže budhizmus to je predsa aj veľa dogiem, božstvá, reinkarnácia. Čo ak začnem takpovediac iba vyjedať čerešne z koláča a čo sa mi nepáči, to nechám tak?
Budhizmus je veľmi rozsiahly. Môže trvať dosť dlho, kým človek naozaj pochopí jednotlivé témy. Určite by sme však nemali vyjedať čerešne a skladať si svoj vlastný obraz. Nakoniec by sme mali iba hromadu čerešní a nevedeli, čo s nimi. Bol by to len spirituálny trip, akýsi spirituálny materializmus.
Môj učiteľ raz povedal: „Keď si v púšti a kopeš jamu, aby si našiel vodu, no nenachádzaš ju, tak ideš o kúsok ďalej a zase kopeš a hľadáš. Ak ani tam nenájdeš vodu, opäť sa posunieš a začneš kopať inde. Pointa je, že nekopeš dosť hlboko! Takýmto spôsobom nebudeš mať vodu, iba púšť plnú plytkých jám. Ak však vytrváš, nájdeš zdroj a voda vytryskne zo zeme.“
Podobne je to aj s našou mysľou. Vyžaduje si to vytrvalosť a správnu metódu. Svet je ako supermarket plný spirituálnych ciest a môže byť ťažké vybrať si. Musíme byť opatrní, aby sme neskákali od jednej ku druhej.
Prečo zažívame tento boom spirituality?
Meditácia je metóda, ktorá učí nájsť vnútornú celistvosť. V dnešnej dobe mnohí ľudia zisťujú, že tento pozemský život ich neuspokojuje a hľadajú niečo viac. Aj keď majú dobré vzťahy, peniaze, status, niečo im predsa chýba. Navonok možno majú všetko, no vnútri cítia prázdno. To je veľmi smutné, no veľmi bežné. Ak si však vnútorne celistvý a spokojný, potom aj keď máš málo, cítiš sa naplnený. Keď vyrastáme, nemáme po ruke metódy, ktoré by nás to naučili. Vyrastáme s pocitom, že nie sme dosť dobrí. To však nie je pravda. Vždy sme dosť dobrí.
Nie je to pre západniara príliš vzdialená filozofia? Občas bojujem s dilemou, že som pôvodne kresťanka a či je správne zabŕdať do východného náboženstva.
Dalajláma hovorí, že nie je dobré zanedbať svoje vlastné náboženstvo. Často to skôr spôsobuje problémy, než rieši. Dalajláma vraví, ostaň vo svojej viere. Samozrejme, ak vo svojom tradičnom prostredí a systéme nenachádzaš to, čo hľadáš, hoci dôkladne hľadáš, potom je v poriadku nájsť to v inom prostredí. Musíš však naozaj hľadať poriadne.
Myslím si, že je našou zodpovednosťou zistiť, čo je skutočným zdrojom šťastia. Je ním sláva, peniaze, status, chvíľkový pôžitok z párty a drog? To je naozaj všetko, čo dokážeme? Je skutočne také dôležité ako sa prezentujeme na Facebooku a čo si o nás myslia iní? Nie je to len nekonečná, bezvýznamná a vyčerpávajúca hra? Myslím, že je čas zmeniť svoj prístup a využiť svoj ľudský potenciál naplno. Je najvyšší čas pre nás a pre túto planétu.
- Ranná meditácia vedená Renatom
Hovoríš, že nemáme naháňať chvíľkové pôžitky. Existuje teda trvalé šťastie?
Budha vraví, že existuje. Hovorí, že trvalé šťastie je pravou povahou našej mysle. Myseľ je ako jasná obloha. Často je však pokrytá mrakmi emócií, hustou hmlou a búrkami nekontrolovaných myšlienok. Ale v pozadí je vždy prítomná krásna obloha, naša vnútorná čistota. Nevidíme ju však, lebo sa identifikujeme s mračnami.
Mali by sme sa naučiť spojiť sa s oblohou. Tá sa neustále mení, ale nesmieme sa stotožniť s týmito zmenami. Mraky môžu napríklad symbolizovať podráždenosť alebo smútok. Nech sa aj stalo čokoľvek zlé, ja nie som ten mrak! Vo svojej podstate sme krásni a mali by sme začať tomu veriť. Sme absolútne hodní šťastia. Povaha našej mysle je vo svojej podstate dobrá. Meditácia je prostriedkom objavenia vnútorného dobra v sebe samom.
Myslíš, že meditácia je vhodná pre každého?
Myslím si, že áno, ale závisí od toho, komu aký druh meditácie sadne. Niekde treba začať. Napokon, meditácia znamená „spoznať, zoznámiť sa s niečím“. Je to technika poznania vlastnej mysle, a to určite je vhodné pre každého.
Ako často by mal začiatočník meditovať?
Začiatočníci by mali najprv meditovať v kratších, desať-pätnásť minútových sekciách. Radšej kratšie, ale systematicky a užívať si meditáciu. Ráno je myseľ jasnejšia, ale aj večerná meditácia je fajn. Je to hlavne o kontinuite. Pravidelnou a správnou meditáciou sa váš vnútorný svet postupne začne meniť.
Renato momentálne študuje budhistickú filozofiu v Instituto Lama Tzongkhapa v Taliansku a tiež nahráva nový album.
Radi by ste sa naučili meditovať alebo sa v meditácii zlepšili? Vyberte si z množstva kurzov v meditačnom centre Tushita v Indii alebo v kláštore Kopan v Nepále.
V lete 2019 sa môžete pripojiť na meditačné prázdniny a workshopy v Thajsku alebo v Londýne – do konca februára za zvýhodnenú cenu.
Skúsili by ste skutočne netradičný spirituálny zážitok? Vypočujte si vlog o 7-dňovom pobyte v tme.
 Hľadáte šikovné cestovateľské pomôcky? Stiahnite si ZADARMO môj e-book s názvom 22 super produktov na cestovanie a nechajte sa inšpirovať mojimi tipmi na produkty, ktoré mi cestovanie výrazne uľahčujú a spríjemňujú. |
