Podunajský kvíz: Otestujte sa z histórie

Pôvodné osídlenie na území dnešného Štúrova sa volalo Kakath z maďarského slova kakas = kohút. Letohrádok Kakathvár založil ešte v 10. storočí potomok náčelníka maďarských kmeňov, Árpáda. Hrad obsadili v 16. storočí Turci a pomenovali ho Dsigerdelen Parkan, čo v preklade znamená niečo ako „pevnosť zarývajúca sa do pečene nepriateľa.“ Z toho sa potom udomácnil názov Parkan, po maďarsky Párkány. Párkány však znamená v preklade rímsa, takže mnohí sa prikláňajú skôr k maďarskému pôvodu názvu. Mesto bolo v roku 1948 premenované na Štúrovo. Hoci názov mesta sa v priebehu dejín menil, erb naďalej poukazuje na prapôvodný názov, a teda zobrazuje kohúta.

Žitavský mier bola mierová zmluva uzavretá 11. novembra 1606 medzi Osmanskou ríšou a Habsburskou monarchiou. Mier sa nazýva podľa rieky Žitava, pri ktorej ústí bola zmluva podpísaná.. Žitavský mier ukončil pätnásťročnú vojnu s Turkami a zároveň aj protihabsburské povstanie Štefana Bočkaja, ktorý tento mier sprostredkoval. Na obrázku pamätník v obci Žitava.

Drevené basové lode (viď obrázok) s ozdobou pripomínajúcou krk kontrabasu boli vyrábané z dubového dreva. Používali ich najmä na prepravu obilia, ich dĺžka dosahovala 70-80 metrov. Pokiaľ ide o druhý typ dunajského plavidla – napoly plť, napoly loď – ten sa nazýval ulmská škatuľa.

Posledná ľadová povodeň bola v r. 1956. Jednou z najväčších povodní v 20. storočí a vôbec v histórii Podunajska však bola povodeň v r. 1965, keď na viacerých miestach došlo k prietrži hrádze (Číčov, Patince) a následky boli fatálne.

Mostné mince sa vydávali ako potvrdenie za zaplatenie mostného mýta za jednorazový prejazd. Cestujúci si zakúpili mostné mince, ktoré na druhej strane odovzdali. Na obrázku ako príklad mostná minca z roku 1866 z budapeštianskeho reťazového mosta (Lánchíd).

Rímsky vojenský tábor Kelemantia sa nachádza 7 km východne od Komárna pri obci Iža. Vznikol počas vlády cisára Marca Aurélia. Tábor bol súčasťou známeho obranného hraničného systému Limes Romanus, ktorý však v roku 179 padol po nájazde germánskych kmeňov. Vojenský tábor Gerulata stál na území dnešných Rusoviec a Carnuntum leží v dnešnom Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy.

Pýchou komárňanskej pevnosti je práve fakt, že nikdy sa ju nepodarilo dobyť žiadnemu vojsku. Odolala tureckým nájazdom, Napoleonovým vojskám aj rakúskej armáde počas revolučných rokov 1848/1849. Veliteľom komárňanskej pevnosti bol v rokoch 1848/1849 generál Klapka. Napokon až po zvrhnutí revolúcie odovzdal pevnosť rakúskej armáde, avšak za podmienky, že celá posádka môže v bezpečí a bez ujmy odísť. Na jeho počesť stojí od roku 1896 na hlavnom námestí mesta socha generála Klapku a každý deň štyrikrát vychádza z okna požiarnej veže radnice husár za sprievodu melódie známeho Klapkovho pochodu.

H. Selye bol rakúsko-maďarského pôvodu. Narodil sa vo Viedni, ale základnú a strednú školu navštevoval v Komárne, kam bol preložený jeho otec – vojenský lekár. Hans Selye vyštudoval medicínu v Prahe, neskôr sa usadil v Kanade. Preslávil sa štúdiou o vplyve stresu na telo (teória stresu). V Komárne má dnes bustu a je po ňom pomenovaná univerzita, ako aj gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským.