Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Autor:

Malý, ale vzácny poklad na východe Slovenska. V minulosti bohaté obchodné centrum Spišských Sasov, dnes pokojné mestečko plné historických a umeleckých skvostov, ako aj stáročných legiend a príbehov. Levoča je vďaka svojej lokalite ideálnou zastávkou, ak máte namierené do slovenských veľhôr či Slovenského raja.

Poklad priamo pod nosom

Návšteva tohto slovenského mesta mi padla neskutočne dobre. Vzbudila vo mne detské spomienky spred asi 20 rokov, keď som tu bola naposledy. Oprášila mi historické vedomosti aj rozprávkové príbehy, na ktoré moja zaneprázdnená dospelá hlava už zabudla. Pripomenula mi, že kým obdivujem exotiku a cudzie kraje, nesmiem zabúdať ani na naše domáce poklady. Aj tu, v „našej“ Levoči, som zažila presne tie magické momenty, ktoré počas cestovania milujem. A zďaleka nejde iba o históriu a kultúru.

Sú to momenty, keď na malú chvíľu nazriete do života miestnych. Pre nich takého samozrejmého a pre mňa tak zvláštne cudzieho aj známeho zároveň. Keď vojdete do elektro obchodu hľadajúc selfie tyčku, a tam vám poradia, že „skúste tuto u Chovanca alebo prípadne dole u Anči.“ A vy netušíte, kto je Chovanec ani Anča, ale tešíte sa, že vás berú ako svojho.

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Levoča – Leutschau – Lőcse

Levoča bolo neobyčajné stredoveké mesto. Bolo zmesou slovanského, maďarského a najmä nemeckého – saského obyvateľstva. Saskí kolonialisti sem prišli po tom, ako v rokoch 1241-1242 Tatari prehrmeli Uhorskom a nechali v ňom poriadnu spúšť. Levoča, po nemecky Leutschau (niekde sa píše aj Leutschovia), sa stala centrom Spišských Sasov. Tí boli špecifickí tým, že mali svoje vlastné spišské právo, tzv. Zipser Willkühr. Toto právo bolo jedinečnou kombináciou uhorského obyčajového práva a saského práva prebratého zo saskej právnej zbierky Sachsenspiegel (Saské zrkadlo).

A to zďaleka nebolo všetko. Karol Robert z Anjou udelil Levoči v roku 1317 titul slobodného kráľovského mesta. V meste prosperoval obchod, a to najmä v 15. a 16. storočí, keď bola Levoča na vrchole svojej slávy.

Status mesta to bola veľká vec

Uhorské mestá mali veľkú mieru samostatnosti v právnom aj administratívnom zmysle. Riadili sa svojím mestským právom a mali vlastné správne a súdne orgány.

Slobodné kráľovské mestá, akým bola aj Levoča, mali aj ďalšie výsady. Napríklad také právo meča (ius gladii), čo znamenalo, že odsúdencom mohli uložiť trest smrti. Bolo to osobitné privilégium, ktoré mestá dostávali priamo od uhorského kráľa. Mešťania mali svoje vlastné súdne orgány – richtára a prísažných. Nikto iný ich súdiť nemohol a vyšším, odvolacím orgánom bol už iba samotný uhorský kráľ.

Na výkon trestu malo mesto svojho vlastného kata. To nebola práve najobľúbenejšia profesia, a preto bola často dedičná. Tak to bolo aj v Levoči. Chudák potomok kata nemal veľmi na výber. V múzeu v Levočskej radnici ma veľmi zaujal originálny katov meč z 13-14. storočia s nemeckým nápisom „So wünsche ich dem armen Sünder das ewige Leben“ (=týmto prajem biednemu hriešnikovi večný život). Týmito slovami vyprevádzal odsúdenca na druhý svet.

Plná symbolov

Ako slobodné kráľovské mesto, Levoča dostala aj svoj vlastný erb. Bol na ňom typický uhorský dvojkríž na trojvrší a dva levy s korunami na hlavách. Lev je dodnes symbolom Levoče, ale nie jediným. Stredovekí obchodníci si za svoj symbol zvolili aj bielu mušľu. Prečo práve mušľu? Nuž, tá bola symbolom svätého Jakuba, patróna Levoče, ktorému je zasvätená aj levočská bazilika. A tak sa biela mušľa stala akýmsi nepísaným symbolom Levoče a zjavne veľmi obľúbeným. Aj dnes ju nájdete na fasádach viacerých mešťanských domov.

Som si však istá, že s Levočou sa vám už priam automaticky spája aj ďalší, tentokrát ľudský, symbol, a to legendárna levočská biela pani.

Levočská biela zradkyňa

Písal sa rok 1710. Vkradla sa ku svojmu milencovi generálovi Andrášimu, vzala mu kľúče od mestskej brány a vpustila cisárske vojská obliehajúce mesto. Ktože bola táto prefíkaná zradkyňa? Juliana Korponayová, známa skôr pod menom levočská biela pani. Za túto zradu bola v roku 1714 sťatá v meste Győr. Ľudské reči a fantázia však nepoznajú a ani v minulosti nepoznali medze. To všetko je totiž iba legenda. V skutočnosti zradil Levoču sám richtár Alauda, ktorý sa dohodol s Andrášim.

Legenda o zradnej milenke bola oveľa pikantnejšia ako skutočnosť. Podnietila fantáziu aj umenie. Približne 100 rokov po jej smrti vznikol známy obraz tajomnej ženy v bielych šatách, ktorej volajúci ukazovák tajne naznačuje zradu. A práve preto sa Juliana vryla do našich myslí ako biela pani.

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Biele mušle na fasáde mešťanského domu

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Obraz levočskej bielej pani, ktorý vznikol asi 100 rokov po jej smrti, nie je jej reálnou podobizňou

Čo si pozrieť v Levoči?

Bazilika Sv. Jakuba a oltár Majstra Pavla

Najväčšou historickou a umeleckou pamiatkou v Levoči je bezpochyby drevený oltár Majstra Pavla. Meria 18,62 m a je najvyšším gotickým oltárom na svete. Pochádza zo začiatku 16. storočia a pôvodne bol postavený bez jediného klinca. Až v roku 1950 ho prvýkrát rozobrali na účely reštaurácie a opäť poskladali – už aj s klincami. O Majstrovi Pavlovi sa veľa nevie. Veľká časť mestského archívu totiž zanikla v požiari v roku 1550 a s ním aj zmienky o tvorcovi slávneho oltára.

Od vtipného mladého sprievodcu Vlada sme sa však dozvedeli aj ďalšie zaujímavé fakty a úsmevné legendy. Našu pozornosť upriamil na drevenú lavicu blízko vchodu.

„Šľachtičná Juliana Géczyová notoricky meškala. A tak, keďže chodila na omše vždy neskoro, aby sa zamedzilo Juliankinej provokatívnej chôdzi, za ktorou sa otáčali všetky mužské, a nielen svetské hlavy, jej lavicu presunuli ku vchodu,“ dozvedáme sa od sprievodcu. „Mimochodom, bola to vraj celkom kočka. Legenda vraví, že žena, ktorá si do lavice sadne, do roka nadobudne krásu ako Juliana. Tiež sa vraví, že tá žena sa do roka vydá.“

Mama ma začne štuchať do boku, že si tam mám sadnúť. Prevrátim oči a v duchu sa smejem maminým obavám, že zostanem na ocot, ako aj na poznámke sprievodcu, ktorý pokračoval: „Poprosím vás milé dámy sústrediť sa na celý výklad a potom je lavica celá iba vaša.“

Vstupné do baziliky stojí 3 eurá/dospelá osoba, deti do 6 rokov zdarma. V cene lístka je aj prehliadka so sprievodcom. Presné časy vstupov  (prehliadok) nájdete na stránke levočskej farnosti.

Najlepšie na bazilike je, že je živá – pravidelne sa tu konajú omše, svadby aj krsty. Čo ma však celkom prekvapilo, bol zákaz fotenia a natáčania. Ak chcete v bazilike fotografovať, musíte požiadať dekana o súhlas (odporúča sa aspoň týždeň vopred).

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Bazilika sv. Jakuba v Levoči

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Bazilika a radnica

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu
Klietka hanby
Levoča oživí vedomosti aj fantáziu
Južná strana fasády radnice

Radnica a múzeá

Historická budova radnice slúžila ako archív a magistrát. Na južnej fasáde je namaľovaných 5 ženských postáv. Ide o bohyne symbolizujúce päť meštianskych cností (zľava): striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť, spravodlivosť.

Oplatí sa navštíviť múzeum v budove radnice. Zasadaciu sieň mestskej rady s okrúhlym stolom, Bibliou a zákonníkom Saské zrkadlo, s dlhou drevenou lavicou a s portrétmi uhorských panovníkov, richtárov a známejších mešťanov si pamätám ešte z detstva, tak ma vtedy zaujala. V múzeu sa nachádza aj spomínaný katov meč a ďalšie nástroje na mučenie, ďalej stredoveké listiny tlačené v známej Breuerovej tlačiarni, ako aj obraz levočskej bielej pani.

Vstupné pre dospelých stojí 2 eurá, múzeum je otvorené do 17.00 a posledný vstup je o 16.00.

Ďalším populárnym múzeom je Dom Majstra Pavla, v ktorom tento slávny umelec žil a pracoval.

Klietka hanby

Na hlavnom námestí, hneď vedľa radnice sa nachádza železná klietka hanby z roku 1600. Zatvárali do nej tých, ktorí sa previnili voči dobrým mravom, ale najmä ženy, ktoré sa po deviatej večer pohybovali po vonku bez mužského doprovodu. Ostrihali im vlasy a zavreli do klietky na 24 hodín. Jednou z nich bola aj richtárova dcéra, ktorá dostala dokonca predĺžený trest – 48 hodín.

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Zasadaciu miestnosť v levočskej radnici si pamätám ešte z detstva

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

V Thurzovom dome dnes sídli archív

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Krupekov dom

Staré meštianske a šľachtické domy

Levoča má malé, ale krásne zachovalé centrum. Farebné domy s maľovanými fasádami a rôznymi symbolmi patrili kedysi bohatým mešťanom a šľachticom. Do očí mi ihneď udrel Thurzov dom, ktorý je jasným dôkazom toho, že Thurzovci boli bohatým uhorským šľachtickým rodom. V Levoči vlastnili viacero domov. V jednom veľmi parádnom dnes sídli štátny oblastný archív.

Ďalšou známou budovou je dnes už trochu ošarpaný zelený Krupekov dom. Sebastián Krupek bol bohatým obchodníkom v 16. storočí a podľa dobových záznamov v daňovej knihe bol najbohatším mešťanom v Levoči.

Ubytovanie a posedenie na námestí

Na Levoči sa mi neskutočne páčil pokoj a ticho uprostred historickej atmosféry mesta. Naozaj výborne som si oddýchla sediac v luxusnom hoteli U Leva v centre Levoče, pri zapadajúcom slnku a hre na klavíri. Levočania to majú perfektne vymyslené. Každý večer hrá v levočských hoteloch a reštauráciách živá hudba. Majú to pekne podelené. Kým do niektorých reštaurácií chodí harmonikár či huslista, U Leva hrá každý utorok klavirista. Ani sa mi odísť nechcelo, tak fajne še mi tam šedzelo.

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Príjemný hotel U Leva priamo na námestí

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Aj vy máte radi izby s výhľadom na historické centrum mesta? Ubytujte sa U Leva.

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Utorkové klavírne večery v luxusnom hoteli U Leva sú topka

Mariánska hora

Mariánska hora je známym slovenským pútnickým miestom. Nachádza sa tu Kostol Navštívenia Panny Márie (bazilika minor), gréckokatolícka kaplnka, pútnický a exercičný dom, vonkajší oltár, kaplnka Panny Márie s vyvierajúcim prameňom a socha sv. Jána Nepomuckého.

Hlavná púť sa koná každoročne v prvý júlový víkend, ale púte sa konajú aj od jari do jesene pre seniorov, rodiny, mládež, vojakov, skautov, bohoslovcov, zdravotne postihnutých a skupiny pútnikov z farností zo Slovenska aj zahraničia. Pre viac informácií o púťach kontaktujte farský úrad rkc@levoca.sk.

Výlety v okolí

Levoča je krásna, ale malá. Za jeden deň si stihnete pozrieť všetky pamiatky aj múzeá. Svojou polohou je však dobrým východiskom na návštevu neďalekých pamiatok UNESCO, ako je Spišský hrad (16 km) či Spišská kapitula (15 km). Priaznivcov turistiky poteší blízka poloha Slovenského raja alebo Vysokých Tatier (30 km). Využili sme to aj my s mamou a spravili sme si výlet na Lomnický štít.

Levoča oživí vedomosti aj fantáziu

Keď sme už mali s mamou takú dobrú kondičku po Himalájach, tak sme vyšli rovno na Lomničák. Lanovkou… 🙂

Hľadáte šikovné cestovateľské pomôcky? Stiahnite si ZADARMO môj e-book s názvom 22 super produktov na cestovanie a nechajte sa inšpirovať mojimi tipmi na produkty, ktoré mi cestovanie výrazne uľahčujú a spríjemňujú.
2

Zatiaľ žiadne komentáre.

Máte otázku alebo komentár?

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *