Expedícia Mera Peak (6476 m) úspešne za nami!

V máji 2019 sme sa v skupinke siedmych trpaslíkov vybrali na Mera Peak (6476 m), najvyšší trekingový vrch v Himalájach. Jedna žena, šesť mužov, z toho jeden Moravák. Nikto z nás predtým v takej výške nebol. Pre celú posádku to bola veľká fyzická a psychická výzva.

Charakteristika treku

*Možno ste si všimli dve rozdielne čísla, keď sa hovorí o Mera Peaku, a to 6461 m resp. 6476 m. Prečo to tak je a ktoré je správne? Ide o to, že Mera Peak má tri vrcholy: najnižší Mera South 6065 m, stredne vysoký Mera Central 6461 m a najvyšší, ale ťažšie dostupný Mera North 6476 m. A tak, hoci sa trekuje v zásade vždy na Mera Central (6461 m), oficiálne sa častejšie uvádza najvyšší vrchol Mera North (6476 m).

Itinerár treku

Náš trek trval 15 dní (čistý treking bez dní strávených v Kathmandu) vrátane aklimatizačných dní. Dá sa to však urobiť aj za menej dní. V našom prípade však agentúra Utmost Adventure, ktorá celý trek organizovala a zabezpečovala, upravila itinerár tak, aby sme boli lepšie aklimatizovaní. Podľa pôvodného itinerára sa totiž už druhý deň prechádza cez sedlo Zatrwa La (4600 m), čo je na úvod dosť náročné z hľadiska kondičky aj výšky. My sme sa namiesto toho vybrali okľukou smerom na juh cez dediny Pangom, Ningsow, Ramailo Danda, takže prvé 4 dni sme sa pohybovali a spali „iba“ vo výške 2800 až 3200 metrov. Cez spomínané sedlo Zatrwa La sme napokon prešli až po ceste späť. Osobne by som opäť zvolila tento variant, aj keď bol asi o 2 dni dlhší.

Okrem toho, náš itinerár upravovali aj počas treku. Keď sme sa nachádzali vo výške 5000 metrov, niektorí chalani ešte neboli dostatočne aklimatizovaní, a tak sme v Khare (5000 m) spali namiesto plánovaných dvoch, napokon až tri noci. Bolo to veľmi promptné riešenie a výborné rozhodnutie, hoci som Khare neznášala. Ale o tom inokedy…

Náš podrobný itinerár teda vyzeral takto (vzdialenosti a časové trvanie sú približné):

*Doposiaľ sa do Lukly letelo z Kathmandu (ca. 30 minútový let), no z dôvodu údržby letiskovej dráhy presmerovali lety na letisko Manthali v mestečku Ramechhap. Cesta do Ramechhapu trvá približne 4 hodiny minivanom. Následný let Manthali – Lukla trvá iba 17-18 minút.

High Camp (5850 m) na kraji skaly a ľadovca

Kdesi na pol ceste do High Campu

Hrozivo vyzerajúci High Camp. Vľavo kuchynka a napravo náš nocľah.

Posedenie v kuchyni. High Camp (5850 m)

Ubytovanie a strava

Počas treku sa spí v tzv. lodge-och. Sú to veľmi jednoduché domy (kamenné, drevené, plechové). Steny medzi jednotlivými izbami sú ultratenké „papierové“, takže sa zídu štuple do uší. V rámci ubytovania sa kúri iba v spoločenskej miestnosti. V izbách je preto veľmi zima, najmä vo vyšších výškach, kde teplota v noci bežne klesá pod 0 °C. Izby sú dvojposteľové a v podstate nič viac okrem postelí v nich nie je. Sociálne zariadenia sú spoločné a veľmi jednoduché. Najčastejšie je tam tzv. turecký záchod, ktorý si chalani akosi neobľúbili. Teplá sprcha (niekedy vedierková, tzv. bucket-shower) je za príplatok ca. 500-800 rupií.

Je potrebné mať kvalitný spacák. Jednak preto, lebo v lodge-och nedostanete prikrývku, jednak preto, lebo minimálne jednu noc počas treku sa stanuje (High Camp vo výške 5850 m). O potrebnej výbave napíšem podrobnejšie v ďalšom článku.

V zásade platí, že tam, kde spíte, tam sa aj stravujete. Na treku sme mali v cene zahrnutú stravu a teplý nápoj trikrát denne (raňajky, obed, večera). Strava je jednoduchá zložením aj chuťovo (cestoviny, opekané zemiaky, typické nepálske jedlo dal bhat = ryža so šošovicou, ale niekde nájdete aj steak z yaka, pizzu; na raňajky je väčšinou ovsená kaša, tibetský chlieb, chapati = indická placka, omeleta, sendvič).

Pitnú vodu a čaj alebo polievku navyše si platí každý samostatne. Pokiaľ ide o pitnú vodu, balená voda bola veľmi drahá (300-400 rupií/liter). Je preto vhodné vziať si so sebou filter alebo tabletky na čistenie vody, alebo si kupovať prevarenú vodu, ktorá však tiež nie je najlacnejšia (150-400 rupií/liter). Čím vyššie stúpate, tým vyššie sú ceny za všetko – jedlo, vodu, sprchu.

Dal bhat (ryža šo šošovicou) vás určite neminie

Miestnu stravu mám rada, ale po toľkých dňoch na treku nepohrdnem ani pizzou 🙂

Náš plechový príbytok v Ramailo Danda (3250 m)

Najlepšie ubytovanie bolo jednoznačne v Kothe (3600 m)

Môžeš ísť, ak…

Mnohí si asi položia otázku, pre koho je vlastne tento trek určený. Aké skúsenosti a fyzickú zdatnosť je vhodné mať tesne pred trekom? Nuž, prezradím vám, aké kritériá som kládla na členov expedície Mera Peak.

V zásade nie je potrebné mať (technické) lezecké skúsenosti, ktoré sú však výhodou. V deň aklimatizácie v Khare (5000 m) nás totiž zaučili ako používať žumar, zlaňovať atď. Nakoniec to ani nebolo potrebné a celý čas išlo iba o obyčajný treking. No vzhľadom na premenlivý nevyspytateľný terén v blízkosti vrcholu je potrebné absolvovať tento základný tréning, pretože v deň výstupu sme všetci viazaní na lane a kráčame v zástupe.

Pokiaľ ide o skúsenosti s nadmorskou výškou, v zásade som uprednostňovala tých, ktorí už boli vo výške aspoň 4000 m. Chcela som sa tým vyhnúť tomu, aby niekto podcenil náročnosť treku, najmä vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku. V prípade 2 členov som však spravila výnimku. Išlo o chalanov, ktorí boli doposiaľ nanajvýš vo Vysokých Tatrách. Po osobnom stretnutí resp. rozhovore som sa však presvedčila o tom, že na to majú nielen kondične, ale sú si aj plne vedomí náročnosti a komplikácií spojených s výškou a výškovou chorobou. Na výšku sa aj tak nedá veľmi pripraviť a aj keď ste už boli vo vyššej nadmorskej výške, vaše telo si to „nepamätá“ viac ako pár týždňov či mesiacov. Takže nie je dôvod vylúčiť z treku výškových zelenáčov, pokiaľ sú fyzicky zdatní. Dobrá kondička totiž prispieva k tomu, že človek sa menej zadýcha, telo ušetrí kyslík a zníži sa tak šanca na vznik výškovej choroby.

Čo sa týka ešte kondičky, odporúča sa intenzívnejšie trénovať (beh, bicykel, turistika) aspoň mesiac pred trekom. Mne sa to zo zdravotných dôvodov nepodarilo, no s Božou (a asi aj Buddhovou) pomocou som to nakoniec zvládla aj bez predchádzajúceho tréningu. Prvý deň som za chalanmi nevládala a celkovo prvých pár dní na treku som riadne funela, no potom sa to zlepšilo a niektoré dni som behala ako srnka. V každom prípade, je to náročný trek. Zvládne to však každý, kto pravidelne športuje a nemá problémy s kĺbmi, chrbtom a pod.

O to väčšiu radosť mám z úspešnosti expedície, že nikto z nás nebol nejaký horal – borec. Boli sme obyčajní turisti – trekeri, ktorí vďaka svojej sebadisciplíne a fyzickej i psychickej sile dokázali vystúpiť až do krásnych 6461 metrov.

Koniec dobrý, všetko dobré

Posledná noc v High Campe (5850 m) bola náročná asi pre všetkých. Niektorí nespali, iní ráno vracali, boleli nás gebule a ja som tiež nebola výnimkou. Napriek všetkému o pol tretej ráno siedmi trpaslíci vyrazili na vrchol aj s dvomi sprievodcami a dvomi lezcami. Jeden trpaslík, žiaľ, krátko po štarte nemohol pokračovať pre žalúdočné problémy. Paradoxne to bol ten najrýchlejší z nás. Nuž, aj tak to vo vysokých horách chodí. Sú krásne, ale nevyspytateľné.

Šiestim sa nám zadarilo. Krátko po siedmej sme stáli na vytúženom vrchu Mera Peak (6461 m). Veľmi ťažko sa to opisuje slovami… Ak existuje nebo, tak si ho predstavujem takto. Vizuálne aj vnútorne. Tam hore to totiž nie je iba krása, ale aj pokoj, pokora a radosť.

A aj keby sme vrchol nedosiahli, hlavné je, že sme sa všetci živí a zdraví vrátili.

Moji statoční, trpezliví a vtipní chlapci

Veni, vidi, vici

Najlepšie bolo…

Ak nerátam, že som v Chhatra Khole asi hodinu mojkala v náručí týždňové kozliatko, čo bol pre mňa fakt najväčší highlight prvej polovice treku, tak musím povedať, že Mera Peak má viacero výhod a highlightov v porovnaní s inými trekmi v Himalájach.

Prvým a najväčším highlightom je, samozrejme, samotný výstup na Mera Peak. Z vrchu je unikátny pohľad na panorámu Himalájí vrátane mnohých ikonických hôr (Everest, Ama Dablam, Cho Oyu, Lhotse, Nuptse, Pumori a ďalšie.).

Ďalším highlightom tohto treku je podľa mňa to, že je naozaj ťažký, podstatne ťažší ako Everest Base Camp trek či okruh okolo Annapurny. Človek si siahne na svoje psychické aj fyzické dno, no keď to zvládne a prekoná seba samého, je to neuveriteľné zadosťučinenie.

Za obrovské plus považujem aj malý počet turistov počas treku, resp. oveľa menší v porovnaní so spomínanými populárnymi trekmi (EBC trek, okolo Annapurny, Gokyo Lakes trek atď.). Nie sú tam zástupy ľudí, niektoré dni sme stretli len 2-4 turistov za deň.

Vrcholovka 🙂

S celého srdca ďakujem všetkým členom expedície: Árpi, Laci, Mišo, Adam, Jaro a Zdeněk; agentúre Utmost Adventure a jej vynikajúcemu profesionálnemu tímu sprievodcov (Lhakpa Šerpa, Kiran, Lhakpa Šerpa starší) a nosičov (Urja, Nirman, Chamat, Prem, Dinesh); ako aj kreatívnym tvorcom banneru: Tomáš Kika a Ivan Straka.

Trúfli by ste si? Výborne! Mám pre vás dobrú správu. Už na jeseň 2019 sa expedícia Mera Peak zopakuje. Termín, cena a podmienky už čoskoro. No ozvať sa mi môžete už od-teee-raz! ?

Hľadáte skôr ľahší treking v Himalájach? Čo tak prekrásny Gokyo Lakes trek, na ktorý som vlani vzala aj svoju šikovnú (teraz už 63-ročnú) mamu?

V prípade záujmu o ďalšie treky, lezenie a iné dobrodružstvá v Himalájach, kontaktujte priamo nepálsku agentúru Utmost Adventure – info@utmostadventure.com.

Chcete sa pozrieť ako sa trekuje v najvyšších horách sveta? S cestovateľskou príručkou Krok za krokom po Himalájach plnou rád, informácií a skúseností sa v Nepále nestratíte.