V Iráne sme strávili dva týždne. Krátko? Určite by sa zišiel aj mesiac cestovania v tejto krajine. Ale aj za dva týždne vo vražednom tempe s nabitým programom a intenzívnymi zážitkami sme toho stihli mimoriadne veľa. Začali sme v Mašade a odtiaľ sme preleteli vnútroštátnym letom do Širázu. Ďalej sme pokračovali autom cez Persepolis, Yazd, Varzaneh. Autobusom sme sa previezli do Isfahánu, odtiaľ do Kašanu a potom s prestupom v Teheráne vlakom do Tabrizu. Tam sme pochodili autom okolie a výlet zakončili v hlavnom meste Teherán. Čo z toho bolo najlepšie?
Rebríčky TOP miest sú vždy subjektívne. Aj ten môj berte preto ako odporúčanie.
Schválne som do zoznamu vybrala konkrétne miesta a nie mestá ako celky (s výnimkou mesta Yazd, ktoré je celé super), a to z jediného dôvodu. Aj keď sa totiž v určitom meste nachádza super pamiatka, zvyšok mesta môže byť úplne nudný a bezvýznamný. Je len na vás, či sa do daného mesta vyberiete „iba“ kvôli jednému parádnemu bodu v ňom.
#1 Varzaneh
Môj absolútny víťaz je malé púštne mestečko Varzaneh. Známe je okrem iného tým, že tu bývajú ženy, ktoré nosia biely čádor, čo je v porovnaní so zvyškom Iránu veľmi zriedkavé. Ženy oblečené v bielom sme veru aj stretli v miestnej mešite. Boli neuveriteľne milé a zhovorčivé. Na moje prekvapenie nás však vo Varzanehu čakali aj iné skvosty. Bolo to soľné jazero a piesočné duny. Nikdy predtým som nestála bosými nohami v soľnom jazere. Predstavte si namiesto piesku soľ a rovinu v krásnych modro-bielych farbách. Potom nás čakal západ slnka a bláznenie sa na dunách. Hidžáb mohol ísť na chvíľu bokom a s vetrom vo vlasoch sme si vychutnali oranžovú oblohu. Tá sa onedlho zmenila na jasnú mapu miliardy hviezd a mliečnej dráhy. To všetko stihnete za jedno poobedie v rámci tzv. afternoon tour, ktorú vám zorganizuje výborný Negaar Varzaneh Traditional Guesthouse.
- Ubytovanie = 350.000 – 500.000 IRR (ca. 8,5 – 10 EUR) /osoba/noc s raňajkami
- Afternoon tour (obsahuje okrem iného soľné jazero a piesočné duny) = ca. 10-11 EUR/osoba (ale závisí to od veľkosti skupiny, ako aj od toho, čo chcete vidieť, či budete mať iba šoféra alebo aj sprievodcu a pod.)
- Vstup k soľnému jazeru (platí sa osobitne pri vstupe) = 50.000 IRR (ca. 1,2 EUR)
Ak do Negaar Varzaneh Traditional Guesthouse-u zavítate, pozdravte odo mňa majiteľa, Mohammada.
Ďalším zaujímavým miestom vo Varzanehu bola aj citadela Gurtan. Dostali sme sa tam viac-menej náhodne. Stretli sme totiž na ulici chlapíka menom Khalil. Bol to sprievodca a spravil nám skvelú prehliadku a super deň! Khalil robí aj iné výlety a ak by ste s ním chceli niekam vyraziť, nájdete ho v Chapaker Traditional Guest House, kde pracuje.
#2 Zoroastriánska pamiatka Tower of Silence
Nie, nepomýlila som sa, keď som dala akúsi neznámu Tower of Silence na vyššiu priečku ako bájny Persepolis či známy Mašad. Už samotný zoroastrizmus je veľmi zaujímavé náboženstvo. Keď som ale stála na vrchu Tower of Silence, v miestnom jazyku Dachme (=posledný súd), nechcelo sa mi ani veriť, čo som počula. Až do 70-tych rokov sem zoroastriáni nosili svojich zosnulých z mesta Yazd, ktoré bolo 12 km vzdialené. Samozrejme, peši. Dovnútra veže však smeli iba dvaja muži, tzv. nasasalar (=nosiči mŕtvych tiel), pretože pohľad, ktorý človeka čakal, bol odpudivý. Kládli tam mŕtve telá zoradené do troch kruhov – deti, ženy a mužov – a nechali ich napospas supom. Nasasalar bol totálny outsider. Celý život prežil v príbytku pod vežou a keď aj niekedy prišiel do mesta, všetci sa mu vyhýbali. Nechcem vám ale prezradiť všetko. Choďte si vypočuť neskutočné zoroastriánske praktiky a príbehy na to najautentickejšie miesto. Bez sprievodcu tam však v žiadnom prípade nechoďte! Nič by ste z toho nemali. Naším sprievodcom bol excelentný Behnam, jeden z najlepších sprievodcov, akých som v živote stretla. Okrem tejto pamiatky vám vie spraviť prehliadku kdekoľvek v okolí. Kontaktovať ho môžete cez jeho facebookový profil.
- Vstupné = 150.000 IRR
[adinserter block=”26″]
#3 Persepolis a Nekropolis
Jedna z prvých vecí, ktoré som o Iráne ešte ako decko počula, bolo ich bájne mesto Persepolis. Predstavovala som si, ako asi mohlo vyzerať. O dvadsať rokov neskôr stojím medzi ruinami starovekého mesta a pozerám sa na griffinov, reliéfy mužských postáv s kučeravými bradami a robím si selfie pred hrobkami najväčších perzských kráľov. Život je krásny.
Persepolis a Nekropolis (Naqsh-e Rustam) sú od seba vzdialené 12 km. Odporúčam navštíviť obe miesta.
Persepolis je 2500 rokov starý palácový komplex, v ktorom nájdete okrem iného ruiny kráľovských palácov (Dareios I., Xerxes I., Artaxerxes I., Artaxerxes III.), pozostatky klenotnice, trónnej sály, dve hrobky či Bránu národov. Na Persepolis si vyhraďte asi 2 hodiny času.
Naopak, Nekropolis obsahuje iba hrobky, a to práve tých najslávnejších perzských kráľov (zľava Dareios II., Artaxerxes I., Dareios I., Xerxes I.). Tu vám stačí približne pol hodina.
- Vstupné – Persepolis = 200.000 IRR
- Vstupné – Nekropolis = 200.000 IRR
#4 Yazd
[adinserter block=”1″]
Najkrajšie mesto v celom Iráne je pre mňa jednoznačne Yazd. Mám na mysli jeho historické centrum, ktoré je labyrintom úzkych uličiek s klenbami. Domy a steny sú postavené z hliny a slamy. Sem-tam sa vynoria nádherné stavby, ako napríklad modrá mešita Jameh s najväčšími minaretmi v Iráne.
Zaujímavé sú aj tzv. windcatchers (zachytávače vetra), ktoré vyzerajú ako komíny, no v skutočnosti slúžia ako brilantná klimatizácia. S nadšením som sa prechádzala aj v múzeu vody a obdivovala ako obyvatelia Yazdu vytvorili asi 90 km životne dôležité podzemné vodné kanály (tzv. qanat).
Mesto Yazd sa vám bude páčiť na sto percent. Vyhraďte si naňho aspoň 2 noci. Všetkými desiatimi odporúčam napríklad Yazd Star Hotel, ktorý je veľmi útulný, čistý, má terasu a skvelý personál, ktorý splní všetko, čo vám vidí na očiach. Cena je veľmi dobrá, okolo 12,5 EUR/osoba/noc s raňajkami.
Ak chcete zažiť v Iráne niečo naozaj špeciálne, navštívte Yazd počas sviatku Ašura (najbližšie pripadne na 21. septembra 2018), ktorý je desiatym dňom mesiaca Moharram. Pri stavbe Amir Čakmak zažijete hromadnú a emocionálne veľmi silnú ceremóniu, ktorou si miestni pripomínajú smrť Imáma Hosseina.
#5 Svätyňa Imáma Rezu, Mašad
Sväté mesto Mašad je druhé najväčšie v Iráne a je najvýznamnejším pútnickým miestom iránskych šíitov. Je tu pochovaný Imám Reza, ktorý má ako jediný z dvanástich šíitskych imámov hrob v Iráne. Sväté miesto priláka ročne milióny pútnikov. Mnohí sem chodia pravidelne každý rok. Komplex (Haram) s obrovskou mešitou, modrými kupolami, vyčačkanými stavbami, nádvoriami, a pompéznymi podzemnými sálami je niečo úchvatné. Ešte silnejšie však pôsobí samotná atmosféra, ktorú vytvárajú moslimskí veriaci. S modlitbou na perách sa dotýkajú mreží pri vstupe hrobky, iní plačú od dojatia alebo sa len tak prechádzajú, veselo si robia selfie. Nezabudnuteľný zážitok tu čaká najmä na ženy – turistky. Pri vstupe dostanete čádor – nie však čierny, keďže nie ste moslimky.
Do Haramu je zakázané zobrať ruksak, zrkadlovku, videokameru a selfie tyčku, ktoré budete musieť odložiť pri vstupe. Fotografovať teda môžete iba mobilom. Natáčanie videa na mobile je v zásade povolené. Ale všetko musíte robiť decentne.
V rámci Haramu sa potom nachádza samotná hrobka Imáma Rezu. Tam už nemoslimovia nemajú vstup povolený.
Som zvedavá na vaše dojmy – z čádoru aj z atmosféry svätého miesta.
#6 Bývalá americká ambasáda v Teheráne
[adinserter block=”3″]
Iránske dejiny 20. storočia boli plné búrlivých zvratov. Jedným z nich bola islamská revolúcia vo februári 1979, ktorú inicioval duchovný vodca Ajatolláh Chomejní. Revolúcia ukončila vládu prozápadného šaha Mohammada Rezu Pahlavího a bola vyhlásená Iránska islamská republika.
Priepasť medzi Západom a Iránom sa zväčšovala. V novembri 1979 iránski študenti prepadli ambasádu Spojených štátov amerických v Teheráne a 444 dní držali v zajatí 52 rukojemníkov. Všetci rukojemníci boli napokon prepustení v januári 1981. Diplomatické vzťahy medzi USA a Iránom boli prerušené ešte v roku 1980 a dodnes neboli obnovené.
Od roku 2017 sú priestory bývalej americkej ambasády otvorené verejnosti ako múzeum. Môžete sa zúčastniť krátkej free tour, ktorá je síce zaujímavá, ale značne sugestívne ladená.
Ak vás zaujímajú dejiny Iránu v 20. storočí, radšej si predtým prečítajte vynikajúcu knihu Ryszard Kapuscinski: Šachinšach.
Vonkajšie múry areálu ambasády so „zdobené“ antiamerickými graffiti.
- Vstupné = 100.000 IRR
#7 Ružová mešita, Širáz
Ružová mešita (Mešita Nasir-ol-molk) je top atrakcia v meste Širáz. Zvonku je skôr obyčajná, slávna je najmä kvôli svojmu vnútrajšku. Okolo pol deviatej ráno začne cez pestrofarebné okná obsahujúce vitráže prenikať svetlo. Celý interiér, steny s kvetinovými vzormi a širázsky koberec na zemi postupne ožívajú intenzívnymi farbami.
Zabudnite však na to, že si mešitu odfotíte prázdnu. Okrem vás tam bude ďalších minimálne 20-30 milovníkov farieb, medzi ktorými budete musieť šikovne kľučkovať, aby ste si uchmatli ako-taký záber.
Odhliadnuc od Ružovej mešity nás samotné mesto Širáz veľmi neočarilo. Ružovú mešitu určite ocenia fotografi. Závisí však od vášho času, či sa vám sem oplatí cestovať len kvôli tejto pamiatke.
- Vstupné = 150.000 IRR
#8 Most Tabiat, Teherán
Obrovské hlavné mesto Teherán trpí dopravnými zápchami, smogom a ruchom. Fantastickým únikom od tohto pekla je Most Tabiat (=príroda), ktorý je obľúbený medzi domácimi aj turistami. Spája dva veľké parky na oboch stranách. Na jednej strane je zároveň veľký foodcourt, kde nájdete okrem iného aj úžasnú zmrzlinu – nielen šafranovú. Miesto má príjemnú atmosféru a večer to tu skutočne žije. Samotný most sa tiahne nad viacprúdovou cestou Modares, ktorej okolie však „zalesnili“ ako sa len dalo. Skutočne vynikajúca práca, ktorej autorkou je mladá architektka Leila Araghian. Most navrhla ešte počas svojho štúdia ako 26 ročná. V čase otvorenia mosta mala architektka iba 31 rokov.
#9 Spevy pod mostom Chadžu, Isfahán
Isfahán je známy svojimi arkádovými mostami, ktoré spájajú brehy rieky Zajande. Vodu tu síce už dávno nevideli a koryto zíva smutným suchom. Na mostoch je však napriek tomu stále rušno. Most Chadžu (Pol-e Khaju) je špeciálny tým, že po zotmení sa v jeho spodných arkádach, vysvietených letmým žltým svetlom, rozozvučia mužské hlasy. Spevy sú úplne spontánne a speváci sú väčšinou výborní. Niekto začne, ďalší sa pridajú a už sa okolo nich zíde obdivné obecenstvo. Pohnutým hlasom spievajú sólo alebo spolu, no zakaždým sú to pekné lyrické skladby.
#10 Imámove námestie, Isfahán
Isfahán sa môže pochváliť jedným z najväčších námestí na svete. Je ním 512 metrov dlhé a 163 metrov široké Imámove námestie, známe tiež ako Naghsh-e Jahan. Lemujú ho dvojité arkády zaplnené bazárom, ďalej Šahova mešita (Masjed-e Shah) a mešita šejka Lotfolláha. Nie nadarmo sa volal pompézny Isfahán „polovica sveta“. Námestie je právom zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dávam ho však až na 10. miesto v rebríčku. Možno som očakávala príliš veľa vzhľadom na cestopisy, blogy a knižných sprievodcov, v ktorých je Isfahán a jeho námestie vychvaľované do nebies. Navyše, Šahova mešita bola bohužiaľ celá obklopená lešením, takže tiež nepôsobila najkrajšie.Krásne je však to, ako si Iránci toto miesto obľúbili. Cez deň piknikujú a oddychujú v tráve uprostred námestia a večer pri fontáne začína vysvietené námestie konečne ožívať.
V každom väčšom iránskom meste nájdete bazár (Teherán, Tabriz, Isfahán, Kašan, Kerman, Širáz), väčšinou krytý, arkádový. Počas návštevy Iránu by ste mali navštíviť aspoň jeden. Nakúpiť datle, halvu či šafran. Zo všetkých bazárov považujem za najštýlovejší a najpríjemnejší práve bazár v Isfaháne, ktorý sa v podstate začína už pod arkádami námestia Naghsh-e Jahan a pokračuje do útrob krytých uličiek.
#11 Jazero Urmia
Ide o obrovské slané jazero na severozápade Iránu. Teda, kedysi bývalo obrovské. Pôvodne bolo 140 km dlhé a 55 km široké, čím sa považovalo za šieste najväčšie slané jazero na svete. Dodnes však kleslo na 10 % svojej pôvodnej rozlohy, hlavne kvôli odvádzaniu podzemnej vody. V piesku stoja opustené prezliekacie kabínky, pretože breh je na kilometre ďaleko. Všade samá soľ, biela hladina vody kvôli vysokej koncentrácii soli a sem-tam kúpajúci sa miestni. Samozrejme, v šatách. Je to smutný a zároveň pekný pohľad na jazero. Trošku bizarne pôsobia aj vodné bicykle – farebné labute, na ktorých sa môžete po jazere previesť. Ak nerátam tragický osud jazera, jediné, čo tu pôsobí rušivo, sú odpadky.
[adinserter block=”22″]
#12 Tabrizské farebné hory
V iránskej provincii Východný Azerbajdžan, asi 40-50 km severovýchodne od Tabrizu, sa nachádza pestrý prírodný skvost – fotogenické hory vo farbách oranžovej, žltej, zelenej, hnedej aj červenej. Prenajmite si auto so šoférom, aby ste boli flexibilný a mohli kdekoľvek zastaviť. Ak sa chcete vybrať k farebným horám, odporúčam milého a ochotného šoféra Farshada, ktorý vám pomôže s akýmkoľvek výletom v okolí Tabrizu. Kontaktovať ho môžete cez jeho facebookový profil.
Nenechajte sa však oklamať. Mnohé fotky na internete sú značne presaturované. Hory sú pekné, ale nie príliš výrazne kontrastné. Najvýraznejšie sú vraj farby na jar.
#13 Kláštor sv. Štefana
Kto by si to bol pomyslel, že v moslimskej krajine natrafíte na stredovekú kresťanskú pamiatku. Ďaleko na severozápade, pri hraniciach s Azerbajdžanom asi 17 km od mesta Jolfa, sa nachádza kláštor sv. Štefana. Ide o arménsku pamiatku a hoci jej najstaršie zachovalé časti pochádzajú z 13.-14. storočia, kostol tu vraj založil už svätý Bartolomej, apoštol, v roku 62. Kláštor je vzácny nielen svojím vekom, ale aj tým, že sa mu podarilo prežiť krušné chvíle v minulosti, keď to tohto regiónu mocensky zasahovali seldžuckí Turci, Mongoli či Rusi. Interiér zdobený arménskymi krížmi a anjelmi sa dlhodobo rekonštruuje. Trošku bizarne pôsobí obraz Ajatolláha Chameneího, ktorí vás víta pri vchode.
- Vstupné = 150.000 IRR
#14 Kandovan
Irán nie je iba o mešitách, minaretoch a kupolách s perzskou mozaikou. V provincii Východný Azerbajdžan, asi 55 km od Tabrizu, leží malá dedinka, ktorá sa vyznačuje výnimočnou architektúrou. Ľudia sem chodia obdivovať príbytky vytesané do skál vulkanického pôvodu. Jaskynné obydlia sú stále obývané a vytŕčajú zo skál ako také úle. Je to prekvapivo turisticky čulé miesto. Podobné čosi sa nachádza aj v tureckej Cappadocii.
#15 Azadi Tower, Teherán
Azadi Tower (=veža slobody) je vizuálna ikona Teheránu postavená v roku 1971 na počesť 2500 rokov existencie Perzskej ríše. Pôvodne sa preto volala Borj-e Shahyad = Šahov pomník. Po revolúcii však názov zmenili. Veľká biela stavba v kontraste s modrou oblohou je vcelku fotogenická a stojí za návštevu, ak ste v Teheráne.
Hľadáte šikovné cestovateľské pomôcky? Stiahnite si ZADARMO môj e-book s názvom 22 super produktov na cestovanie a nechajte sa inšpirovať mojimi tipmi na produkty, ktoré mi cestovanie výrazne uľahčujú a spríjemňujú. |
Lenka
23 októbra, 2017Skvely clanok, vdaka:)
Dada
24 októbra, 2017Veľmi dobré čítanie 🙂
Marta Rajková
24 októbra, 2017Ďakujem za pozitívnu reakciu, veľmi sa teším 🙂
Mona
1 novembra, 2017Celkom iný svet.Krásne a obsažne spracované.Píše Ti to dobre.
Marek
27 novembra, 2018Počuj Marti… Ty celkom dobre píšeš 🙂 Super čítanie.
Marta Rajková
27 novembra, 2018🙂 ďakujem, Marek. Potešil si ma. Veď to je hlavné, aby sa blog dobre čítal.