Keď príde Nový rok, ten náš januárový, máte skutočne pocit, že je nový rok? Ja teda nie. A zrejme ani príroda. Ani hviezdy a zverokruh. Dokonca ani ten čínsky.
Ilustračný obrázok: Freepik.com
Ázia oslavuje nový rok na jar
Babylončania oslavovali nový rok na jar a podobne si to dodnes zachovali mnohé ázijské kultúry. Konkrétne napríklad:
- Irán – nový rok je podľa zoroastriánskej tradície v čase astronomickej jarnej rovnodennosti.
- Thajsko a tuším aj Laos, Kambodža, Sri Lanka, Mjanmarsko a niektoré ďalšie časti juhovýchodnej Ázie – oslava nového roka, teda sviatku Songkran, je na jar, približne v polovici apríla, kedy Slnko vstupuje do súhvezdia Barana, teda prvého znamenia zverokruhu.
- Nepál – oslava nového roka je každoročne medzi 11. a 15. aprílom, ale vysvetliť, prečo práve vtedy, je trochu komplikovanejšie, pretože nepálsky kalendár je mixom lunárneho a slnečného a majú aj iný letopočet. V Nepále sa aktuálne píše rok 2080.
- India – tu sa to líši od štátu (provincie) k štátu, podľa toho či sa dané komunity riadia lunárnym, solárnym alebo lunárno-solárnym kalendárom, ale tak či tak je to vo väčšine krajiny v marci až apríli.
Oslava nepálskeho nového roka v meste Bhaktapur
Thajskí mnísi vás na nový rok poriadne pokropia ľadovou vodou pre zdravie a šťastie
V zime sa nič nezačína
A mohla by som pokračovať. Aj pre mňa sa skutočný, hmatateľný nový rok začína až na jar. Povedzme, že od jarnej rovnodennosti, kedy máme všetci „rovnako veľa svetla“ a na severnej pologuli už aj dlhšie dni. Do žíl sa nám vlieva život a mnohým sa citeľne zlepšuje nálada.
Takže mi pripadá dosť neprirodzené oslavovať nový rok uprostred hlbokej tmy, keď hibernuje nielen príroda, ale mám pocit, že aj naše mozgy. A preto logicky nemôžu fungovať ani novoročné predsavzatia. Nič sa totiž v skutočnosti nezačína. Všetko nebesky ticho spí, sní. Nič neklíči. Teda ani naše sľuby samým sebe nemajú na čom vyrásť. Nemajú živnú pôdu. Sú to len bohapusté kecy. Zima je čas konca, nie začiatku. Basta.
Popieram sama seba
Napriek tomu, keďže nemôžem úplne odignorovať, že som súčasťou západnej petardovej spoločnosti, ktorá oslavuje nový rok na Silvestra vyhadzovaním dukátov do vzduchu, negujúc všetko, čo som doteraz napísala, spísala som svojich 10 predsavzatí pre rok 2024. Nejak okolo troch kráľov mi totiž prišla duma do rozuma (asi preto, lebo „na tri krále, o krok dále“), že je veľa vecí, ktoré by som chcela v roku 2024 dosiahnuť. Tak som to sem spísala, keď už pre nič iné, aspoň preto, aby sme sa mohli v roku 2025 spoločne zasmiať na tom, koľko z toho sa mi nepodarilo. Moje pseudo-filozofické úvahy o utópii novoročných predsavzatí sa tým naplnia a vesmír bude opäť v rovnováhe.
Moje Desatoro pre rok 2024
- Napíšem novú knihu, nemusí byť vydaná, ale aspoň rozpísaná. Nebude to cestopis, ale viac zatiaľ nemôžem prezradiť.
- Presťahujem sa na pol roka do Španielska a naučím sa po španielsky aspoň na úrovni B1.
- Zlepším sa v tancovaní salsy a bachaty.
- Prestanem prokrastinovať. Ako? V podstate je to jednoduché. Sú na to všelijaké návody, ale podľa mňa kľúčová je vôľa, teda odhodlanie a sľub samému sebe, že začnem robiť čo treba. Lebo čím viac pred sebou tlačím nepríjemné veci, do ktorých sa mi nechce, tým viac mi dýchajú na krk.
- Som sama sebe tou najväčšou cheerleaderkou a prestávam sa spochybňovať. Možno to o mne neviete, ale som na seba veľmi prísna a kritická, čo ma zbytočne brzdí. Ak ste tiež perfekcionista, viete o čom hovorím. Prestaňte si škodiť!
- Zorganizujem trek v Nepále.
- Budem pravidelne cvičiť. Pohyb je odmalička súčasťou môjho života, ale občas to flákam. Pritom je to najlepšia droga a najlacnejší spôsob ako si zlepšiť náladu.
- Dávam si odstup od mužov (popravde dosť som unavená z ich kalerábov) a sústredím sa na seba a svoj rozvoj. Aj tak stačí, že si pustím Stephena Sancheza a cítim sa zaľúbená, aj keď nie som.
- Menej čumieť do mobilu (uff, toto bude ťažké, lebo som od toho dosť závislá) a viac písať. Ideálne rukou. A napríklad aj do zápisníka, ktorý mi darovala editorka Soňa Borušovičová na krste mojej knihy.
- Rozbehnem projekt, o ktorom vám teraz nemôžem nič viac povedať, ale je to môj veľký sen. A áno, súvisí s cestovaním.
Nech sa tak stane a.k.a. amen.
A vlastne… Keď sa nad tým zamyslím, týmto článkom vôbec nenegujem svoju skepsu voči „nášmu“ novému roku a novoročným predsavzatiam. Kým sa totiž pustím do realizácie svojho desatoro, možno bude už aj jarná rovnodennosť. Ibažeby som konečne fakt prestala prokrastinovať…
Pre viac čítaníčka odo mňa vám dávam do pozornosti moju novú knihu – cestopis s názvom Cestuj srdcom (9 krajín Ázie s blond vlasmi a batohom na chrbte). Zatiaľ má len spokojných čitateľov. 😉
