Ja viem. Dnes ma celkom iste nenávidíš. Je to tá najhoršia možná konštelácia a beh je posledná vec, na ktorú si mala chuť. Ale vydrž ešte kúsok. Ide ti to super. A večer si dáme za odmenu poriadny relax.
Dnes behám lesmi. 12 kilometrov z Devínu popod Devínsku kobylu s prevýšením takmer štyristo metrov. Je to celkom iste najkrajšia trasa, akou som kedy bežala. Miestami ľutujem, že som si nevzala telefón. Ale kedy by si PreBoha fotila, Marta? V pätách ti bežia stovky ľudí a ty si predsa vysoko súťaživý typ. Toto si nemôžeš dovoliť.
Funím, funíš, funíme. Som rada, že nie som sama, kto po tomto hnusnom kopci iba kráča. Akonáhle sa kopec umúdri, opäť sa pustím do behu. V ušiach nemám hudbu, v hlave žiadne myšlienky. Len bežím a pozorujem. Obieham oranžové, zelené, červené tričká. Mňa obiehajú biele, modré. Členkové ponožky aj podkolienky. Legíny so vzorom, ktoré dokonale ladia s lesnou cestou, obyčajné kraťasy aj nebezpečne krátke trenky. Raz mám pred sebou veľký zadok, potom dve mužatky, starého, ale vytrvalého pána, párik, ktorý sa od seba neodtrhne, bežcov s dlhým krokom i takých, ktorí sotva odlepia chodidlo od zeme. Všetci sme iní, no jedno nás spája.
Milujeme týrať sa behom v prírode.
V tom sa za mnou ozve prásk. Obzriem sa. Pekne vypracovaný svalnáč sa potkol pár sekúnd po tom, čo som ho obehla, a vyváľal sa v hline. Traja naraz sa spýtame, samozrejme, všetci bežiac ďalej, či je v pohode. Prikývne a možno mu len zvyšujem kredit a všetko sa to stalo úplne inak, no on akoby ani nezastal a z toho váľania sa ihneď postaví na rovné a beží ďalej.
Poprcháva. Hromy-blesky nad nami udierajú, ale z mračien padá len osviežujúci poprašok. Luxusný výhľad na hrad a Dunaj. A ešte aj tenisky z recyklovaných materiálov, ktoré mám na sebe prvýkrát, lebo však sponzor poslal… sú brutálne pohodlné. Z najhoršej konštelácie je napokon tá najdokonalejšia.
Skončila som 33. z dvesto žien, celkovo 155. zo štyristopäťdesiat bežcov. Celkom v pohode na to, že mám v bruchu krámy a ružovú tabletku. Čas: hodina pätnásť a nejaké drobné. Vraj narodená v roku 1996… Chyba zapisovateľa alebo som naozaj v tom lese omladla o desať rokov? Dnes je asi všetko možné.
Konečne je večer. Plánovala som spať, ale pohodlné šaty, dobrá kamoška, šarmantný barman a pohárik kvalitnej whisky sú tiež fajn odmena.
Ilustračný obrázok: Freepik.com/gstudioimagen1
