Ahoj, moje meno je Marta

Dnes mám meniny. Sviatok, nad ktorým mnohí dnes už len mávnu rukou v zmysle „však to nie je podstatné, narodeniny sú dôležitejšie“. Pritom v minulosti sa meniny slávili oveľa viac ako narodeniny. Stáročia dozadu matriky neboli alebo neboli vedené úplne spoľahlivo. Dátum narodenia preto nemusel byť vždy istý, zato vaše meno poznali všetci! Oslavy na Štefana, Jozefa či svätojánske ohne, tomu sa hovorilo párty!

Zdrobneniny vyžadujú odvahu

So svojím menom som úplne stotožnená. Nevadí mi, ak sa nezdrobňuje a nikomu nezazlievam, ak je mu zaťažko uctiť ma oslovením Martuška. Katka, Zuzka, Janka, to je bežná vec ako psík, chlebík či mačička. No osloviť Martu Martuškou, to chce trochu odvahy.

Takže Marta je úplne v pohode, netrápte sa. Len o jedno vás prosím. Nevolajte ma Martička. Spôsobuje mi to husiu kožu a tá nikomu nepristane.

Stačí sa započúvať

Marty sú podľa mňa presne také ako ich meno znie. Priame, trochu strohé a pôsobia prísne. Nevyskytujú sa často, ale nie sú ani extra unikátne.

Len v zahraničí mi párkrát napadlo, že by bolo fajn mať trochu ženskejšie znejúce meno. Také, ktoré obsahuje zvučné hojdavé slabiky a písmenká, ktoré vám a vášmu menu dodávajú ladnosť, milotu a pôvab. Napríklad Lorelaine, Amália, Elly či Emily.

„Hello, my name is Marta,“ predstavím sa v zahraničí a schválne dám dôraz na písmenko „R“. Potom nasleduje legitímny predpoklad a otázka, či som z Ruska. Nie, nie som, ale erko zdôrazňujem, aby mi meno neskomolili ako Matta, Malta či Máta. Potom by som totiž musela svoje meno zopakovať a ja naozaj nerada niekomu niečo opakujem. Mám na to predsa nárok. Nie som milá a dobrá ako Milky, Emílie a Miloty.

[adinserter block=”28″]

V zahraničí to nie je žiadna sláva

Keď cestujem v mojej milovanej Ázii, s menom Marta to nie je veľká výhra. Keď som sa naposledy v Nepále predstavila budhistickému mníchovi, zdvihol obočie a zopakoval „to znie ako mortooo“. Celkom sa pritom rozkekešil a ešte párkrát to zopakoval: “mortooo, mortooooo”. Vysvetľoval mi, čo to u nich znamená. Z jeho angličtiny som to napokon nepochopila, no z jeho tónu a z toho mála, čo som pochopila, dedukujem, že to znamená niečo ako zabijak. Fakt super. Nebolo to však prvýkrát, čo moje meno poukazovalo na negatívny význam.

V Amerike zasa zriedkakedy dokážu vysloviť moje meno tak, aby mi z toho nebolo zle. Zdá sa, že ľahké, krátke „Marta“ je pre nich nemožné vysloviť a z ich úst namiesto toho vychádza hrubý, hrmivý zvuk „marda“. Ako keby mali v ústach horúci a ešte k tomu aj nechutný zemiak.

Čo znamená meno Marta

Aziati sa ma vzápätí opýtajú, čo moje meno znamená. Asi si myslia, že keď to meno tak otrasne znie, možno má aspoň nejaký hlboký význam. Vtedy sa pustím do neľahkého vysvetľovania, že Marta je biblické meno a znamená čosi ako pani domu, gazdiná a vládkyňa. V angličtine sa to však prekladá ako mistress a to zasa ihneď vedie k nedorozumeniu, lebo mistress je aj milenka. Vysvetľujem, že to majú chápať ako ženskú formu od výrazu „pán – mister“, no opäť len zdvíhajú obočie a ja musím rýchlo zachraňovať situáciu:

„Dobre, tak inak. Marta bola tá, ktorá sa starala o hostí, pobehovala, obsluhovala, varila, aby sa mali všetci dobre, kým Mária sedela na riti a iba počúvala Ježiša.“

[adinserter block=”25″]

Ľudové múdrosti týkajúce sa mena

Istý ľudový liečiteľ povedal, že dievčatá narodené v Karpatskej kotline, ktoré majú minimálne dve erká v mene a priezvisku, nemajú ľahký život a nemyslel tým račkujúce ženy. Neviem, ako vy, ale ja tomu celkom verím. Človek, ktorý napíše článok o svojom vlastnom mene, to je predsa dosť závažná diagnóza.

Ďalšia ľudová múdrosť hovorí, že ideálne je dať dieťaťu také meno, ktoré sa nachádza v kalendári približne v tom čase (mesiaci), keď sa dieťa narodilo. Nech zimnému dieťaťu nedávame letné meno a naopak… Nuž, má to skôr spirituálny význam, keďže mená v kalendári sa (pôvodne) viazali k svätcom – patrónom, a to by bolo na dlhšie vysvetlenie aj debatu.

Neklonujme sa

Neviem, ako sa budú volať moje deti, ak mi raz nejaké bocian prinesie. No viem, že ak budem mať dcéru, určite sa nebude volať Marta. Nebudem sa predsa klonovať. Mimochodom, na mnohých miestach v Ázii sa dosť čudujú, keď majú matka a dcéra resp. otec a syn to isté (krstné) meno. V Kórei je to dokonca zakázané. Kórejčanom sa zdá veľmi divné pomenovať dieťa po rodičovi a nechápali, prečo sa volám rovnako ako moja mama – Marta. Skôr dávajú mená ob-generačne po starých rodičoch. Tak to vraj bolo pred pár sto rokmi bežné aj u nás. 🙂

Máte už moju knihu Krok za krokom po Himalájach? S touto cestovateľskou príručkou sa v Himalájach určite nestratíte. Je plná fotiek, itinerárov, dobrých rád a je dostupná aj v PDF verzii.