Keď sa povie prales, často si predstavíme Amazonský prales alebo dažďové pralesy v juhovýchodnej Ázii či v africkom Kongu. Vedeli ste, že prales máme aj na Slovensku? Aj keď ste o slovenskom pralese nevedeli, možno ste už počuli aspoň názov Bukovské vrchy či Vlčie hory (aktualizované 26. mája 2020).
Slovensko – poľsko – ukrajinská hranica
Nachádzame sa v oblasti, kde sa stretávajú územia troch krajín: Slovenska (Národný park Poloniny), Poľska (Národný park Bieščady) a Ukrajiny (Užanský národný park). Rozprestierajú sa tu karpatské bukové pralesy. Tie slovenské a ukrajinské boli v roku 2007 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Je to jeden z najkomplexnejších ekosystémov v Európe. Žijú tu rôzne vzácne rastliny a živočíchy, okrem iných rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris), medveď hnedý (Ursus arctos) a dokonca aj zubor hrivnatý (Bison bonasus).
Vlčie hory
Staré mapy zo 16. storočia označovali toto územie ako Vlčie hory. Nespútaný život v lese a unikátny ekosystém inšpiroval aj filmárov. Možno ste videli film Vlčie hory (2013) režiséra Erika Baláža. Stovky dní strávených v divočine priniesli úchvatné zábery.
Bukovské vrchy
Karpatské bukové pralesy predstavujú pomerne široký pojem. Zahŕňajú totiž viacero konkrétnych území na Slovensku (Rožok, Havešová, Vihorlat a Stužica-Bukovské vrchy), ako aj na Ukrajine (Čornohora, Maramoroš, Svydovec, Kuzij-Trybušany, Uholka – Široký luh, Stužica – Užok). Ak sa teda povie Bukovské vrchy, myslí sa tým len jedna zo slovenských území karpatských bukových pralesov.
Turistické trasy
Nakreslila som pre vás mapu, ktorá zobrazuje jednotlivé turistické chodníky v oblasti, kde sa stretávajú tri hranice. Trasu si môžete rôzne nakombinovať v závislosti od počtu dní, ktoré máte k dispozícii. Nech si už trasu vyskladáte akokoľvek, oplatí sa určite vidieť: Kremenec (1221 m), časť slovenského hrebeňa po červenej a trasu Kremenec – Nová Sedlica po červenej (podľa mňa najkrajšia časť pralesa).
Z Novej Sedlice, ktorá je mimochodom najvýchodnejšou obcou na Slovensku, sa dostanete na hrebeň tromi chodníkmi: po žltej, zelenej alebo červenej značke. Najnáročnejší je výstup po červenej (Nová Sedlica – Kremenec).
Na slovenskej strane možno prenocovať v Sedle pod Čierťažou, kde sa nachádza maličká útulňa. Keďže miesto je pomerne frekventované, je možné, že do útulne sa už nezmestíte. Vezmite si pre istotu stan. Nachádza sa tu aj prameň pitnej vody. Latrína tu nie je.
Ďalšie možnosti prenocovania v okolí:
Nová Sedlica (Penzión Kremenec, Hostinec Beskyd),
Ruské Sedlo (13 km/4 hodiny na západ po hrebeni od Riabej skaly; spať môžete v maličkej útulni alebo v stane; latrína tu nie je).
Kremenec: Miesto kde sa stretávajú tri štátne hranice.
Medzi turistami je veľmi populárne pokračovať z Kremenca ďalej do Poľska. Keďže sme v Schengenskom priestore, prejsť cez slovensko-poľskú hranicu nie je problém.
Komplikovanejšie to je smerom na Ukrajinu. Z Kremenca je zakázané prekročiť slovensko-ukrajinskú hranicu. Ak chcete ísť na Ukrajinu, jediná možnosť je hraničný priechod Ubľa – Veľkyj Bereznyj.
Trasu si viete krásne naplánovať prostredníctvom https://mapy.hiking.sk/, kde sa vám zobrazí aj vzdialenosť a časové trvanie danej trasy. Aby ste však mali aspoň ako-taký prehľad, uvádzam zopár dôležitých bodov:
| Nová Sedlica – Čierťaž (zelená) | 2h 30min (hore)
1h 50 min (dole) |
6,5 km |
| Nová Sedlica – Kremenec (červená) | 3h 30min (hore)
2h 30min (dole) |
9,6 km |
| Nová Sedlica – Riaba skala (žltá) | 3h 25min (hore)
2h 45min (dole) |
10,6 km |
| Kremenec – Čierťaž | 1h 30min | 4,5 km |
| Riaba skala – Kremenec | 3h 15min | 10,7 km |
| Kremenec – Wielka Rawka | 45min | 1,7 km |
| Wielka Rawka – Ustrzyki Górne | 1h 35min | 6 km |
Ukrajinský prales
Ukrajinský bukový prales v Užanskom národnom parku je oveľa menej navštevovaný. Za tri dni sme nestretli na chodníkoch ani jedného turistu, iba jednu rodinku s deťmi v kempe. Ukrajinská časť pralesa začína v obci Stužica (Стужиця) a pokračuje smerom na Kremenec. Keďže ide o hraničnú oblasť, dostanete sa tam iba v sprievode pohraničníka. Chodník v Stužici sa totiž končí závorami. Ako na to?
- Prejdete hraničným priechodom Ubľa – Veľkyj Bereznyj (nezabudnite si cestovný pas).
- Z Veľkého Berezného môžete pokračovať autobusom rovno do Stužice.
- Na konci obce Stužica sa nachádza veľmi príjemný kemp (100 UAH/jeden stan, v cene je zahrnutá aj teplá sprcha).
- Ak chcete pokračovať na Kremenec, musíte to aspoň 1 deň vopred oznámiť prevádzkovateľom kempu, ktorí vám vybavia sprievodcu – pohraničníka.
Nezabúdajte, že z Kremenca nemôžete priamo pokračovať na Slovensko, ale musíte sa vrátiť na hraničný priechod Ubľa – Veľkyj Bereznyj.
1200 ročný dub v dedine Stužica. Foto: Lucia Ertlová
Definícia pralesa
„Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Len nepatrná časť takýchto území sa zachovala dodnes, predovšetkým vďaka svojej nedostupnosti, neskôr i cielenej ochrane prírody. Je to spoločenstvo, kde všetko prebieha v uzavretom integrovanom cykle. Kolobeh vody a výživy je spojený s cyklom zachovania energie a hmoty. Úzko prepojené a vzájomne ovplyvňované sú vzťahy mikroorganizmov – húb – vyšších rastlín – živočíchov s vlastnosťami prostredia.
Kolotoč vývoja lesa zahŕňa tri štádia: štádium dorastania (les mladší ako 150 rokov), štádium optima (les vo veku 150-250 rokov) a štádium rozkladu (les starší ako 250 rokov).” Zdroj: Štátna ochrana prírody SR – www.sopsr.sk
Zaujímavosti v okolí
Drevené kostolíky – Nachádzajú sa v obciach Uličské Krivé, Ruský potok, Topoľa, Kalná Roztoka, Jalová. V obci Ulíč nájdete miniatúry drevených kostolíkov.
Vodná nádrž Starina – Najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku.
Meteorit – 4 km od obce Stužica sa nachádza miesto, kde v roku 1866 dopadol na zem najväčší meteorit v Európe. Preletel nad Liptovským Mikulášom, Šarišom, Zemplínom a nakoniec dopadol na Ukrajine v bukovom lese. Rozpadol sa na stovky kúskov, z toho najväčšia časť, zlomená po páde na dva kusy, vážila 279 kg. Na mieste nenájdete nijaký kráter, iba informačnú tabuľu.
Tisícročné duby – V obci Stužica rastú obrovské, viac ako tisícročné duby Šampión a Dedo. Sú to najstaršie a najväčšie duby na Ukrajine.
Domček dedka Večerníčka – V Novej Sedlici sa nachádza pôvodný dom, ktorý údajne súžil ako predloha obľúbenej animovanej znelky. Je to milé vidieť, hoci mám jednu námietku. Na domčeku dedka Večerníčka neboli dve okná vedľa seba. 🙂 Domček by mal v letných mesiacoch r. 2020 prejsť rekonštrukciou a tiež premiestnením na iný pozemok, naďalej však zostáva v Novej Sedlici.
Lákajú vás vyššie hory ako tie slovenské? Čo tak napríklad Himaláje? V cestovateľskej príručke Krok za krokom po Himalájach sa dozviete, ako sa trekuje v najvyšších horách sveta.
