Príbehy mladých Iráncov: Od rande po svadbu

Irán je krásna krajina s bohatou históriou, rozprávkovou architektúrou a scenériou, milými a nápomocnými ľuďmi, ale aj s mnohými prísnymi pravidlami obmedzujúcimi spoločenský život. Oddelené svadobné párty pre mužov a ženy, žiadne bozkávanie a dotyky na verejnosti, tajné rande a veľká rezervovanosť v otázkach sexuality. Aj taký je Irán.

Verím však, že mladí ľudia sú všade vo svete dostatočne vynachádzaví, duchaplní a odvážni. Aj príbehy mladých Iráncov svedčia o tom, že láska si nájde cestu aj medzi obmedzujúcimi pravidlami.

Chcela som sa dozvedieť viac. Ako sa mladí Iránci zoznamujú, kam chodia na rande a aké pravidlá pritom musia rešpektovať. Našťastie, mám pár iránskych priateľov, ktorí mi na moje zvedavé otázky odpovedali.

Mladá Iránka v paláci Golestan, Teherán

Rande ako na Západe. Takmer

Keďže si všetko rada predstavujem, ako prvé mi začalo vŕtať v hlave, kam vlastne Iránci chodia na rande. „Zo začiatku ideme väčšinou do kaviarne, do kina, parku alebo reštaurácie. Pri ďalších rande možno aj do hôr, národných parkov či na pláž,“ zhodli sa všetky moje iránske zdroje.

A kde sa vlastne potenciálne páry spoznávajú?

„Existuje veľa možností ako sa spoznať od pracoviska, cez rodiny, priateľov, párty a sociálne médiá, najmä Instagram. Mobilné aplikácie na zoznámenie sa sú v Iráne blokované, takže k tomu nie je ľahké sa dostať,“ hovorí 26 ročná Teheránčanka Tahereh, ktorá momentálne študuje v Luxemburgu.

[adinserter block=”7″]

Zaujímavé. Zdá sa, že všetko funguje takmer ako v západnom svete. Predsa to však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad javí.

„Keď idú chlapec a dievča spolu von, nezaobíde sa to úplne bez obáv. Ak nie je medzi nimi oficiálny rodinný vzťah, čiže nie sú ani manželmi ani príbuznými, a objavia sa napriek tomu spolu na verejnosti, polícia ich môže požiadať o objasnenie ich vzťahu,“ vysvetľuje 27 ročný Sadeq z mesta Mašad. „Nestáva sa to však často. A väčšinou takto kontrolujú iba mladších chalanov,“ pokračuje. „Vieš, Mašad je sväté mesto a náboženské vyznanie je tu silné, takže takéto kontroly sú tu o niečo častejšie ako v iných iránskych mestách.“

V teheránskom parku pri moste Tabiat som na vlastné oči videla, ako dodávka plná policajtov pristavila pri mladom páriku. Bola to morálna polícia, ktorá zadržiavala ženy, ktoré nenosili svoj hidžáb správne. V tomto prípade však z nejakého dôvodu eskortovali v policajnej dodávke oboch – dievča aj chlapca.

(Najnovšie správy: Irán zmiernil pravidlá týkajúce sa hidžábu. Ženy, ktoré nenosia hidžáb alebo ho nenosia správne už nemožno automaticky zadržať, ani trestne stíhať. Budú sa však musieť podrobiť edukačným opatreniam. Zdroj: www.independent.co.uk)

Samozrejme, nie každé rande skončí v policajnom vozidle. Onedlho sme si v parku všimli ďalší pár. Zvedavosť ma k nim nezadržateľne hnala. Boli mi ihneď sympatickí, a tak som na nich vychrlila:

„Čaute, vy ste pár, však? Musí to byť pre vás veľmi ťažké pri toľkých obmedzeniach.“ „Obmedzenia? Nie sú tu žiadne obmedzenia,“ povedal mladý muž veselo a rozhodil pritom ruky na znak svojej vnútornej slobody. Volal sa Mohamed. „Takže, Mohamed, vedia tvoji rodičia, že máš priateľku?“ Spýtala som sa ho. „Jasné! A sú na mňa veľmi hrdí,“ odpovedal sebavedomí Iránec. Obaja boli študentmi medicíny a spoznali sa na univerzite. „A čo ty, Samin, vedia tvoji rodičia o Mohamedovi?“ „Kdeže!“ Vyhŕkla pekná dievčina. „Je to tajomstvo.“

Všetci sme sa zasmiali a v tej chvíli som si uvedomila, že títo mladí Iránci si vedia nájsť svoje nevinné cestičky a situácia možno nie je až taká vážna a pochmúrna ako sa cudzincovi, ako som ja, môže zdať. Pravidlá akceptujú a vedia ako s nimi žiť.

Mať priateľku je v zásade zakázané

Sadeqovi sa stalo už šesťkrát v živote, že ho odviezli na policajnú stanicu. Raz ho „chytili” s jeho kolegyňou, keď sa viezli spolu v aute. Hoci netvorili pár, polícii sa zdali podozriví, a tak ich zastavili. „Policajt sa ma slušne opýtal, aký je medzi nami vzťah. V takejto situácii nepovieš, že dievča vedľa teba je tvoja priateľka. Aj keby tá kolegyňa bola mojou priateľkou, nebol by som povedal pravdu. Je lepšie povedať, že je to sestra alebo niečo také,“ vysvetľuje Sadeq.

„Potom nás oboch zobrali na policajnú stanicu, kde zatelefonovali rodičom dievčaťa. Prišla ju vyzdvihnúť jej mama, ktorá musela podpísať nejaké dokumenty, a tým to bolo vybavené. Jej mama s tým nemala problém, lebo svoju dcéru poznala a situáciu odhadla správne.“

Napriek tomu, že rodičia dievčaťa nepodali sťažnosť, Sadeq bol predvolaný na súd hneď na druhý deň.

„V Iráne je neprijateľné, aby mal mladý muž priateľku. Sudca sa ma preto spýtal, či by som akceptoval takéto čosi v prípade, že by išlo o moju sestru. Odpovedal som, že áno, čo sudcu prekvapilo. Na hodinu ma zavreli do cely určenej na väzbu. Nikdy som na takom mieste nebol. Boli tam zlodeji, lúpežníci a iní kriminálnici. Srdce mi bilo veľmi rýchlo. Nasledoval ešte jeden výsluch, dali mi podpísať nejaké dokumenty a pustili ma. Ako som však povedal, takéto čosi sa nestáva často,“ uzatvára svoje rozprávanie Sadeq.

Za ruky sa môžete držať, ale žiadne bozkávanie, prosím

Iránci môžu pokojne ísť na rande, ale sú určité pravidlá, ktoré by mali na verejnosti rešpektovať.

„Vo všeobecnosti nie je povolené držať sa za ruky, ak muž a žena nie sú manželmi. Mladé nemanželské páry sa preto oficiálne nemôžu držať za ruky, ale nekontroluje sa to príliš prísne a páriky v zásade nikto neotravuje, ak sa tak aj stane,“ hovorí Tahereh. „Viac náklonnosti, ako napríklad bozkávanie či náruživé objatia, sa na verejnosti neakceptuje. Samozrejme, nájdu sa ľudia, ktorí to nedodržujú. Iní idú radšej na miesta, kde majú viac súkromia, napríklad do parku.“

Iránky chcú, aby ich muž dobýjal

V Západnom svete sa stáva čoraz bežnejšie, že dievčatá dobýjajú mužov. Obraz nedobytnej princeznej sa akosi stráca a niektorí muži si myslia, že princezné sú oni. Česť výnimkám. Ako to funguje v Iráne? Kto spraví prvý krok?

[adinserter block=”1″]

„Je veľmi zriedkavé, že by dievča začalo baliť chlapca. Iránky chcú, aby ich muž dobýjal. Keď sa Iránky predsa len rozhodnú prejaviť záujem o muža, robia to veľmi decentne. Obvykle sa pokúsia dostať k mužovi bližšie, aby sa mohli porozprávať, ale nikdy to nerobia nástojčivo. Deje sa tak prevažne vtedy, keď je muž z bohatej rodiny alebo je veľmi pekný. Pamätám si, že na univerzite o mňa mala záujem jedna dievčina, tak som sa jej rovno spýtal, prečo sa jej páčim. Odpovedala, že som sarbazir, čo znamená niečo ako pozerajúci dole, nie okolo po dievčatách, a sústrediaci sa na svoje štúdium. Na univerzitách sa stáva, že ak s niekým chodíte, začnú vás ohovárať. Vtedy som radšej nechcel chodiť s nikým,“ spomína Sadeq.

„Ale v prvom ročníku sa mi páčila jedna študentka. Bola veľmi pekná a ja zase hanblivý, tak som poprosil kamaráta, aby sa jej v mojom mene prihovoril a ozrejmil jej situáciu. Hneď ma odmietla, lebo sa jej nepáčil spôsob, akým som riešil túto situáciu a nepovažovala ma za gentlemana.“

Zaujímalo by ma ešte ako vie muž v Iráne vôbec posúdiť, že sa mu žena navonok páči. Hidžáb a manto, prípadne čádor, zakrývajú predsa všetky krivky a zvodné časti tela, takže žene vidno v podstate iba tvár.

“V prvom rade si všímam správanie ženy. Iránky však často nosia úzke oblečenie pod kabátom manto, takže človek vie hodiť aspoň letmý pohľad na ich postavu. Aj keď, pravdepodobne v menšej miere ako v Európe,“ hovorí Sadeq vtipne.

Panenstvo ako podmienka

„Je pravda, že mladá generácia dbá čoraz menej o tradičné spoločenské a kultúrne pravidlá. Napriek tomu si myslím, že v Iráne stále prevláda požiadavka, aby žena bola do svadby pannou. Veľmi konzervatívne a nábožensky založené rodiny to berú dokonca tak vážne, že dievča vezmú k doktorovi, ktorý jej má vystaviť certifikát o panenstve pre rodinu budúceho manžela. Ak manžel po svadbe vyhlási, že nevesta nebola pannou, má právo požiadať o rozvod. To sa však stáva veľmi zriedkavo. Celkovo tieto pravidlá postupne akosi miznú. V súčasnosti to funguje tak, že ak dievča stratilo panenstvo, jej otec o tom radšej nechce vedieť a manžel to akceptuje,“ opisuje svoj pohľad na vec Tahereh.

Veľmi podobný názor má aj Sadeq. „Vieš, pred pár desiatkami rokov to bola hotová katastrofa, ak nevesta nebola pannou. Ale zmýšľanie ľudí sa pomaly, ale isto mení,“ hovorí mladý muž.

Taký je systém a my ho akceptujeme

Ďalšia kamarátka z Teheránu, 26 ročná Sara, hovorí, že jej mama vedela po celý čas, že mala na univerzite priateľa. Chodili spolu dva roky a potom za zobrali. Nie všetci rodičia sú však takí benevolentní.

„Iránske rodiny sú rôzne. Niektorí rodičia vedia o vzťahoch svojich detí a prijmú to. Väčšina iránskych rodín, hlavne tie tradičnejšie, však takéto vzťahy neakceptujú, pokiaľ sa pár nezosobáši. Z iránskej kultúry vyplýva domnienka, že žena je citlivejšia a v prípade, že by si ju chlapec, s ktorým chodila, nakoniec nevzal za ženu, bola by z toho skľúčená a malo by to zlý vplyv na jej budúcnosť. Pravidlá sa preto zdajú prísnejšie vo vzťahu k dievčatám.“

Samozrejme, existujú aj úplne opačné prípady. Počula som o pároch, ktoré spolu chodia už dlhé roky a nie sú zosobášení. Ani v tom prípade však spolu nemôžu bývať.

„Keď som prišla do Európy, bola som prekvapená, že mladí ľudia tu spolu bývajú, či dokonca majú spolu aj dieťa, hoci nie sú manželmi. V Iráne sa také čosi v zásade neakceptuje. Ak žena otehotnie pred svadbou, považuje sa to určitým spôsobom za hanbu a ľudia sa na ňu pozerajú, ako keby zhrešila,“ hovorí Tahereh.

V hlave mi okamžite vzniká ďalšia otázka. Ako to Iránci vnímajú? Považujú tieto pravidlá za frustrujúce alebo sú s nimi uzrozumení?

„Takýto je systém v mojej krajine. Kým niektorí ho rešpektujú, iní sú proti a pre tých je to dosť ťažké,“ hovorí Sara.

Matkino slovo je často silnejšie ako slovo manželky.

Kráľovná v dome

Po svadbe sa manžel zvyčajne veľmi dobre stará o svoju manželku a rodinu.

„V Iráne majú ženy neustálu podporu príbuzných, rodičov a najmä manžela, čo nemožno v rovnakej miere povedať o ženách v Európe. V iránskych rodinách je za finančnú situáciu rodiny zodpovedný v prvom rade muž,“ porovnáva život v Iráne a Európe študentka Tahereh.

„V súčasnosti možno povedať, že väčšina Iráncov rešpektuje svoje manželky a veľmi sa snažia, aby sa o nich postarali a cítili sa spokojne. Mimochodom, Iránci milujú svoje matky. Nevieš si ani predstaviť ako veľmi!“ hovorí Sara veselo a dodáva príklad. „Ak mama niečo povie, syn súhlasí a okamžite bez reptania spraví, čo sa od neho žiada.“

Tak ale, ruku na srdce, mamičkini miláčikovia sa nájdu všade vo svete, nielen v Iráne. Zaujímalo ma ale, či je matkino slovo silnejšie ako slovo manželky. „Vo väčšine prípadoch áno,“ odpovedá Sara s úsmevom.

Pre viac tipov na šikovné cestovateľské pomôcky a príslušenstvo si stiahnite ZADARMO môj e-book s názvom 22 super produktov na cestovanie. Nechajte sa inšpirovať mojimi tipmi na produkty, ktoré mi cestovanie výrazne uľahčujú a spríjemňujú.

Zaujal vás Irán? Prečítajte si, ktorých 15 miest v Iráne považujem za TOP.

Radi čítate love stories? Takto cestujú známe cestovateľské dvojice zo Slovenska.